3. Prestávka, alebo už hodina?

23. october 2013 at 17:47 | Dária |  I.A

Aj keď mám to zakázané rozširovať, nedá mi to. Asi všetko prestáva mať zmysel. Možno už všetci tí slušní chlapci vymreli. Tí, ktorí sa boja vyznať svoje city. Dnes cez prestávku, no dobre z časti cez hodinu sa jeden, môj spolužiak odhodlal a povedal mojej spolužiačke, ktorú nemám v láske, že ju miluje. No dobre, aby ste to lepšie pochopili:

Bianka a Viet si padli do oka od prvého momentu, ona chodila za ním, pýtala si jeho mobil, on jej ho dal. Vzhľadom stálemu hladu v jej prípade, vždy jej niečo dal- čokoládu, rožok, čipsy alebo žuvačky. Všetci sme videli, že sa medzi nimi niečo črtá. Ona vie jeho heslo na facebook, on ju označuje v každom príspevku, má ju na profilovke. Dnes ráno (vzhľadom k tomu, že on, ja, Denis a Dominika) sme dochádzači medzi prvými a chodíme takmer narovnako do triedy. Skryl tašku za takú drevenú bedňu, nebolo ju vidno. Ani som si nevšimla kedy ju tam dal. No potom ju vybral (boli sme tam len my piati, pribudla Zuzka) a vybral z nej kyticu z krepového papiera. Povedal: Dnes jej to už poviem. Pred prvou hodinou prišla Bianka k nemu, sadla si vedľa neho a spýtala sa, že čo to má znamenať (správy na fb). On jej povedal, že je to prekvapenie. Samozrejme, všetci sme nedočkaví, ale Bianka, to prekvapenie chcela vedieť hneď. My v skupine sme vedeli o aké prekvapenie ide, všetci. Samozrejme, jeho city k nej mu nedovolili čakať až do veľkej prestávky, kedy to chcel urobiť. A pred druhou hodinou, druhou nemčinou sa teda rozhodol. No dobre, na začiatku prestávky si otrieskal hlavu o stenu. Dal jej svoj mobil a prihlásil sa k facebooku, dal jej správy a ona čítala. Hádam nemusím vysvetĺovať čo tam presne bolo, to si už určite domyslíte. A on zatiaľ išiel po tú tašku, vybral kyticu a dal ju za chrbát. Avšak keď Bianka tú správu čítala, každý odstúpil a Gabriella si pripravila nahrávanie. Ona dočítala (bola červená) a on vtedy vybral tú kyticu. Niekde tu zazvonilo. Povedal tie dve slová a ona: Vieš, že ťa mám rada, ale som ti povedala... . Všetci sme začali tlieskať, Saša s Veronikou: pusu, pusu, pusu! Ale ona nič. Dal jej on na líce a ona znova zopakovala: mám ťa rada, ale som ti povedala. A tak povedal: Zatvor oči. Ona načo? On Zavri. Ona zavrela. On čo vidíš? Ona tmu. A on: Tmu, to je môj život bez teba. A vtom sa už polovica skupiny rozrevala, boli sme červené ako papriky (ja som mala slzy na krajíčku). Ona sa jediná smiala. Vtom už prišla profesorka a museli sme sa učiť.

Viet, keď si sadol, pozrela som sa naňho, jeho líca boli mokré. Po hodine prišli všetci ostatní. Bianka aj s Vietom odišli si to vydiskutovať. Po asi dvoch minútach, sa Bianka vrátila, ale Viet nie. My sme všetci vedeli, prečo ho odmietla. Ona ho má rada a aj by s ním chodila, keby nebol Vietnamec. Za Vietom sme poslali Tibora, jeho najlepšieho kamaráta, ale tiež sa vrátil bez neho. Išla za ním znova Bianka, a vrátila sa bez neho s tým, že Viet nemieni prísť ani na hodinu.

Nakoniec prišiel, mlčal, nerozprával sa s nikým, bol smutný. Až po biológii (5. hodina) sa dal do reči s Biankou, len vďaka písomke, lebo on napísal lepšie písomku ako ona. Vtedy vyslovil: Dám ti čas, koľko budeš potrebovať.

Smutný, ale zároveň krásny deň v škole.

Študentka (prváčka) Dária/ lion.

 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement