Chlapi, chlapci a nič

11. october 2013 at 16:00 | lion. |  Moje myšlienky

Na svet sa chystá prvý článok s denníkom o mojom živote. Ospravedlňujem sa, ale s pridávaním článkov to takto bude, iba piatky a soboty, nedele. 1. ročník je dosť náročný a mám aj iné záujmy ako blog. Cez školské dni nič nečakajte.

Späť k téme. Rozhodla som sa napísať niečo na tému chlapci. Ja osobne som jedného "mala" pred troma rokmi, ono to je vlastne tak, že sme spolu nechodili, ale mali, až na to že si zo mňa urobil žarty. Napriek tomu, som ho nedokázala prestať "milovať" a ako náplasť bolo moje buchnutie do Sama M., ale to sa udialo v osmičke v júni a v septembri som ani nevedela, že sa také niečo stalo. Môj povraz s dôverou k ľuďom je natrhnutý a možno sa o chvíľu roztrhne celkom. Jednoducho im neverím.

Lenže ja sa bojím vzťahu, bojím sa toho že to bude krásne a zrazu niekto alebo niečo nám vstúpi do cesty a budeme sami. Bojím sa, že upadnem do depresie, ktorá ma zloží na kolená.

A prečo som sa vlastne rozhodla k tejto téme vyjadriť?
Pretože môj spolužiak, áno on ma trápi. V deviatom ročníku si ku mne dobrovoľne sadol a dôvod mi nepovedal. A tento rok? Odkedy mám nový mobil, chodí za mnou, aby som mu ho dala 3x ho dostal a našťastie sa mi už teraz darí ho pred ním chrániť. Lenže on stále za mnou chodil a chodí. A raz v triede stál tesne vedľa mňa, a keď som sa pohla o krok dozadu, pohol sa aj on. A ja som sa ho spýtala: "Prečo stále za mnou chodíš?" a viete čo mi povedal? Aj keď to povedal s úsmevom a akoby so smiechom, povedal: Som sa do teba zaľúbil. Vtedy som nevedela čo mám robiť, či to myslel vážne, alebo ako vždy si zo mňa robia žarty. Lenže ono to pokračovalo, ak niečo potreboval, prišiel za mnou a spýtal sa mňa. Pýta si mobil, ale ja mu ho nedám a on sa ešte chvíľu na mňa pozerá. Keď som si presadla na laboratórnych prácach z chémie do prostredného radu do prvej lavice, on prišiel a sadol si vedľa mňa. Keď sa však otáčal dozadu, nechtiac a nevedome sa dotkli naše kolená. Už to bolo pre mňa "hrozné", mňa sa ešte nikdy žiaden chlapec nijak nedotkol. Vždy som dievčatám závidela, keď ich chlapci chytili zozadu okolo pása, ale ja to nechcem zažiť. A potom na angličtine vkuse: "Dária, Dária, Dária." a pozeral na mňa. Ja ho nechcem, aby ste ma chápali. No najhoršie je, že o týchto pocitoch sa môžem podeliť len s vami, pretože ak by som to povedala mame, hneď by povedala, že ma chce, aj keď to hovorí od šiesteho ročníka, teraz by si bola stopercentne istá, a tak by sa naňho každý deň pýtala a to vážne nepotrebujem. Ja veľmi dobre viem, kedy som do chlapca zamilovaná, ak vidím toho chlapca tak ma bolí brucho a u niektorých stačí len pomyslenie alebo počutie jeho mena (viď príklad Juraj Loj), čo sa pri ňom nestalo. No a nakoniec, dnes na obede (stravujem sa v školskej jedálni) som si sadla za roh stola a on sedel vedľa mňa vľavo, vtedy ma zabolelo brucho.

Strašne, strašne sa bojím, že to čo tu teraz píšem je pravda. Nechcem vzťah, nechcem chlapca, nechcem byť zamilovaná, nechcem byť sklamaná.

Takže prosím, milý Fero, daj mi pokoj.

Čo si o tom myslíte?

lion.



 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement