September 2014

Septiembre

30. september 2014 at 18:59 | lion. |  rok 2014

Pri menšej rekonštrukcii blogu som sa rozhodla aj trošku pozmeniť tieto články. Zápisky mesiaca pokračujú a za rok by ich malo byť osem a všetky vyjdú v poslednom dni v mesiaci, nezáleží na dni, vždy vyjdú v poslednú minútu kým pridávam v danom mesiaci. To znamená, že niektoré budú prednastavené ako tento.
Vám sa nezdá, že september prešiel akosi rýchlo? September začal školou a takýmto tempom naozaj budem o chvíľu tretiačka. Možno to bude ešte tým, že sa stále poriadne neučíme. Hoci už mám nejaké známky, či už jednotky, dvojky alebo trojky (chémia, VEĎ VIETE) akosi nás veľké písomky ešte obišli a začínajú len v týchto dňoch.
Za september je tu viac článkov ako obvykle a ja asi začnem vážne uvažovať, že sem budem písať počet článkov bez hudby, pretože ak si odpočítate články s hudbou, hneď tu je menej článkov. Neviem čo sa mi stalo, ale v škole všetko stíham. Hoci máme okrem piatka sedem hodín každý deň, prejde to pomerne rýchlo až na poslednú hodinu, ktorá sa neskutočne pomaly vlečie a ja len hypnotizujem hodinky, kedy bude 14:10, aby nás profesor dejepisu/občianskej náuky pustil aspoň o päť minút skôr (keďže zvoní 14:15). Dnes sme mali tiež sedem hodín, ale na telesnej je to iné, kde aj niečo robíte (aj keď necvičím v týchto dňoch) a zbehne to určite rýchlejšie ako písať si poznámky, kde od profesora žiadame, že už je toho dosť a našťastie niekto zažartuje ako Sofia vo štvrtok, keď si začala na občianskej spievať prší, prší len sa leje. A pár ľudí po vete profesora: "Zvieratá majú nižšie city." začne vydávať zvuky Haf a Mňau.
September bol podľa mňa úspešný, či už na blogu, kde som konečne pridala niektoré články, ktoré som mala napísať ešte počas prázdnin alebo v škole, kde sa mi podľa mňa darí, jednoznačne lepšie ako minulý rok. Pretože minulý rok ma delil jeden bod od tej horšej známky (štvorky, päťky väčšinou) ako teraz, keď mi z geografie chýbal BOD do jednotky. Snáď vnútorný pokoj mi vydrží čo najdlhšie.
Cvičiť cviky pre môj zdravotný problém cvičím, aj keď nie každý deň, pretože mi to jednoducho niekedy nevyjde.
Búrlivé víno ma tiež začalo baviť a konečne som šťastná, že sú Nina a Martin spolu (i keď nie nadlho). Oslávila som svoje a blogové narodeniny. Môže prísť nový mesiac a uvidíme čo prinesie.

Ako sa Vám darí v škole?
Aký bol Váš mesiac September?

lion.

Blog má rok a ja 17

29. september 2014 at 12:20 | lion. |  Ostatné

Presne pred rokom som vytvorila tento blog, no dobre, nebolo to presne pred rokom. Veľmi dobre si spomínam ako som ho vytvárala o polnoci, mala som tu pôvodnú šablónu tuším s tými kockami. Prvý článok na blogu bol o mne a bol písaný po polnoci, len som ho prednastavila presne ako tento.
Prečo som sa však rozhodla prejsť na nový blog? Môj starý blog, ktorý už v blogovom svete neexistuje mal najdlhší názov a už ma štval. Dlhšie som už tam premýšľala o zmene prezývky, ale nakoniec som ju nechala pre tento blog.
Pôvodne prezývka mala znieť: lyon. Ale potom som prišla na to, že sa to píše s i a tak som to tak nechala. Aj teraz premýšľam o zmene prezývky, ale zatiaľ to neriešim.
Dlho mi trvalo kým som vymyslela názov, pretože http://lion.blog.cz bolo už obsadené. Kingdom? Empire? Nakoniec som sa rozhodla pre moju ríšu a hoci mi to miestami pripadá hlúpe, je to určite lepší názov ako názov predošlého blogu.
Práve vďaka tomuto blogu som si uvedomila, kým som a kým by som chcela byť. Vďaka nemu som pochopila, že blog nemám preto, aby som sa vypisovala z hrozných pocitov, písala o škole aké sme mali predmety, čo sme v nej robili, akú známku som dostala. Blog sa stal mojou oporou, keď som to najviac potrebovala. Napísať nejaké myšlienky, moje názory, postrehy. Naučil ma venovať sa záľubám a zmeniť samú seba. Založila som ho vtedy, keď sa v mojom živote konečne všetko utriaslo.
Pochopila som, že autorský blog je práve pre mňa a odzrkadľuje moju dušu. Píšem sem články aké len chcem, z môjho života, zo života školy, seriály (najmä Búrlivé víno), hudbu či tagy. Blog je súčasť mňa a neľutujem žiaden článok, ktorý tu bol doposiaľ pridaný.
Dokedy plánujem blogovať? Už som o tom neraz premýšľala, myslím, že kým zmaturujem na blogu pobudnem. Potom s narastajúcimi povinnosťami zrejme ukončím svoju blogovú éru.
K tejto príležitosti, že má blog rok som vytvorila facebookovú stránku-.
Dúfam, že si na blogu prečítam ešte nejakých pár komentárov a možno o rok, tu bude rovnaký článok.

Sedemnásť? Žartujete? Musím uznať, že šestnásty rok prešiel tak rýchlo, že keď sa ma niekto spýtal: "Koľko máš rokov?" Dlho som musela premýšľať, pretože som si myslela, že mám stále pätnásť.
Šestnásty rok ma pripravil do života a poučil asi najviac. Hoci som sa zmenila už príchodom Búrlivého vína a neskôr samo učením španielčiny čo sa stalo ešte v pätnástke, pravé hodnoty som spoznala v roku 2013. A už tam zasahovala moja šestnástka. Uvedomila som si, že pre mňa skupina Zoči Voči znamená viac ako skupina INEKAFE. Práve počas tej šestnástky som prišla na to, ako zbožňujem nemčinu. Pochopila som, že správať sa prirodzene a úplne svojsky je to najlepšie. Uvedomila som si ako veľmi mi záleží, aby ľudia okolo mňa boli šťastní. Získala som nový kolektív, ktorý mi aj napriek všetkému ako som ho vychvaľovala ukázal čo je to pravá tvár. Som v ňom sama sebou a aj tak sa našli ľudia, ktorí sú ochotní sa so mnou rozprávať o hocičom. Hoci som mnohokrát písala, že som zase spadla na dno, boli to len malinké chvíle a nie ako život predtým. Pretože život pred júlom dvetisíctrinásť nebol na dne, ale pod dnom, zemou. Práve v šestnástke som si uvedomila aký šťastný a nádherný mám život. Mám rodinu, mám brata, ktorý mi ukázal, že človek v určitom veku pochopí, že je dobré mať súrodenca. Mám priateľov, skutočných priateľov, ktorých by som za nič nevymenila. Možno vďaka tričku BFF, som pochopila, že ja ich mám. Až dve. Kristy & Domi. Hoci sa poznáme len cez internet, ale ja to cítim v srdci, že sú moje Best Friends Forever. Hlavne Kristy, pretože keby nebolo jej, nevážim si svoj život. V mojej šestnástke som zažila tie najlepšie letné prázdniny, kde som spoznala tých najúžasnejších ľudí. Práve keď som sa odtiaľ vrátila, začala mi rodina hovoriť, že som dospela. Hoci sú chvíle kedy sa správam naozaj ako malé dieťa (Búrlivé víno), premýšľam nad budúcnosťou. A pri premýšľaní o budúcnosti som prišla na to akým smerom sa chcem uberať. Písanie príbehov je mojim životom a vďaka tomu som prišla na to, kým chcem byť.

Mať sedemnásť bude možno super, ale mám pocit, že ma nenaučí viac ako šestnástka.

Ďakujem za každú jednu návštevu, za Váš čas čo trávite pri článku. Ďakujem Vám za každý jeden komentár, hlavne bee. a Domi, ale i ostatným. Ďakujem, že tu môžem byť a čítať vaše články, komentovať ich, pretože to ma baví z celého blogovania najviac.
Ďakujem za nádherný šestnásty rok života. Ďakujem Sydney, že ma zmenila. Čo sa udeje v mojom sedemnástom roku?

Dozviete sa v článkoch.

Sedemnásťročná Dária, lion.

Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj

26. september 2014 at 12:00 | lion. |  Búrlivé víno

Keď bežali posledné epizódy prvej série seriálu Horúca krv a ja som bola ochotná sledovať aj TV Markíza a nielen TV JOJ, chodili už reklamy typu: Časom všetko dozrie a neskôr aj prvé uputávky k seriálu Búrlivé víno. Ako sa to celé začalo som sem už písala, ale stále som patrila pod krídla TV JOJ. Moja mama, babka a môj brat naozaj neriešili aká televízia je zapnutá. Preto, keď som náhodou prechádzala cez obývačku (zvyčajne sa zdržujem v izbe), zazrela som reklamu. A zase a zase. Upútalo ma to, že v seriáli Búrlivé víno hrali a hrajú pre mňa prevažne neznámi herci. Pamätám si, že to bola reklama "Zakázaná láska" : Dve rodiny. Jedna vášeň. Zazrela som ho, keď sa pozeral na Nelu Pociskovú. Volám sa Martin Rozner. V tom prípade by som s Vami nemala prehovoriť už ani slovo. Môže spojiť len Zakázaná láska. S týmto človekom ťa už nechcem vidieť. A vieš, že mi to pripomína jeden slávny príbeh? Ktorý? Rómeo a Júlia.
Zazrela som úplne neznámeho herca, ktorý ma vyviedol z miery. Nevenovala som tomu pozornosť, ale potom som čakala na tú reklamu. Boli prázdniny, nemala som čo robiť, bolo to čisté polihovanie v posteli s notebookom a sedením/ležaním pred televízorom. Neskôr som vysnorila, že sa volá Juraj Loj a babka mi povedala, že je partner Zuzany Kánocz.
Keď som však pozerala prvú epizódu, zamával so mnou. Zapáčil sa mi seriál, sledovala som ho a stále sledujem pravidelne. Páčil sa mi jeho účes. A hoci som si nebola ochotná priznať, že som sa doňho zamilovala, dvadsiaty deviaty január dvetisíctrinásť to zmenil. Na druhý deň, keď som vystupovala z autobusu, keďže som už do deviateho ročníka dochádzala, myslela som naňho a vtom som sa ocitla kolenami v kope snehu a jedna pani povedala: Oj, pomaly. Šmýka sa. Keď som prišla do triedy a sadla si na svoje miesto, zavrela som oči a predstavovala si to, ako mu Nina Dolinská povedala, že sa doňho zaľúbila a aj ich prvú noc. Pocítila som jemné chvenie v bruchu a počas celého dňa som sa nevedela sústrediť na učivo, ale stále som si premietala tie scény. Vtedy som si pripustila, že som sa doňho zamilovala.

Zažívala som prvé smiechy, radosti, plač. To ako silno ho milujem som si uvedomila až cez toto leto. Poviete si: "Platonická láska, to poznám." Aj ja som si to doteraz myslela. Lenže toto leto, keď som musela ísť až za hranice svojich síl, zabudnúť na bolesť, prestať plakať či dokonca prestať sa smiať, pochopila som, že táto láska k nemu je skutočná.

Keď potrebujem urobiť nejaký lepší výkon alebo pozbierať úplne všetkú silu čo v sebe mám, v duchu si opakujem jeho meno. Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.
Keď som nechcela, aby ma premohol strach v duchu som si rozprávala Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.
Keď mi bolo do plaču a slzy už som mala na krajíčku, rozprávala som si v duchu Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.
Keď som si spomenula na niečo smiešne a začala som sa smiať, pri čom sa mi to vôbec nehodilo, rozprávala som si v duchu Juraj Loj, Juraj Loj, Juraj Loj.

Napríklad: Bola som v bazéne a keďže sa mu tak povediac vyhýbam, akosi som zabudla plávať. Hrali sme s mamou preteky, kto bude na druhej strane skôr a bez dotknutia sa dna. Vždy som sa dotkla. Ale potom ma napadla motivácia, tá motivácia bola, že som si v duchu rozprávala Juraj Loj kým som neprišla na druhú stranu bazéna. Nielen, že som sa nedotkla dna, ale bola som prvá aj po dvadsiatich otočkách.

Čím som pochopila, že človek musím mať len správnu motiváciu, ja som ju našla a je to Juraj Loj.

Juraj Loj je človek, ktorý ma ešte nikdy nesklamal a nepotopil. Pomohol mi, keď môj život nemal zmysel.

Niekto sa pýtal: "Viete podávať prvú pomoc?" "Viem, tridsaťkrát stlačiť, dvakrát vdýchnuť." - To ma naučil ako Martin Rozner, scenáristi.
"V Divadle Andreja Bagara v Nitre." V hlave si poviem: "Juraj Loj." - pretože tam účinkoval.
"Hral futbalistu v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade."
"Narodil sa 20.februára 1984."
Jeho úsmev, jeho smiech, jeho oči, jeho vlasy, jeho rodina ma robí šťastnou.
Jeho hnev, jeho plač, jeho bolesť ma robí smutnou.
Viem, že jeho najväčším šťastím je Lucas, jeho syn.
Viem, ako veľmi miluje Zuzku.
Každý večer premýšľam čo asi tak robí, ako sa má. Ako sa má Zuzka, či im to ide s Lucasom, či je zdravý.

Naozaj to nie je iba o postave Martina Roznera, pretože tej vymýšľajú linky storyline-sti a dialógy scenáristi. Úžasne to vie zahrať, jeho pohľady strachu, zamilovanosti a vášne k Nine úplne zbožňujem. Ale to sa nevyrovná jeho osobnosti ako Juraj Loj.

Dúfam, že ste dostatočne pochopili ako veľmi ho milujem.

S láskou k Jurajovi
Lojovi,

zamilovaný, verný fanúšik Búrlivého vína lion.

Martin a Nina-306,307,308,309

20. september 2014 at 14:10 | lion. |  Búrlivé víno
306.diel- Martin a Nina sa bozkávajú, André ich fotí. Nina sa odtiahne: "Toto sa nemalo stať." "Nina." "Toto sa nemalo stať."-Nina.
"Čím to je, že k sebe priťahuješ dosť divné typy mužov?" "Tak toto fakt neviem, možno som diná ja."-Nina. "Ja si nemyslím, že je chyba v tebe." "Čo ak som naozaj ten typ ženy."-Nina. "Aký typ?" "Že so mnou nie sú muži štastní, všetko iba komplikujem."-Nina. "Do toho si rátala aj mňa?" "Ty si mi nikdy nechcel ublížiť."-Nina. "Ale ublížil som."
"Martin vysvetlili sme si to, minulosť je za nami a nedá sa to vrátiť späť ani keby sme chceli."-Nina. "Ty by si..." Martin chytí Ninu. "Choď prosím ťa."-Nina. "Ty by si chcela?" "Ja to nechcem, prosím ťa, choď už."-Nina.
"Martin prosím ťa, prečo si toto urobil?"-Nina. Martin nevie čo má povedať. "Máš zásnuby."-Nina. "Tie sa presunuli, ale toto sa odložiť nedá." "Čo?"-Nina. Martin premýšľa ako to povedať. "Nina, ja si myslím, že by sme sa mali ešte raz porozprávať."
"Na ľudí, ktorých sme kedysi milovali, asi nikdy neprestaneme žiarliť." "Ja som si proste myslela, že tá naša láska bola osudová."-Nina. "Bola."
"Aj ty?"-Nina. "Ja? Veď ja keď som sa dozvedel, že si sa dala dokopy s Erikom, tak.. A to som už chodil s Ritou." "Nedalo sa to veľmi prehliadnuť."-Nina. "Fakt? A pri tom som sa snažil." "Takže nám zostali už iba spomienky."-Nina. "Hej."
"Ďakujem, že si tu so mnou ešte chvíľu ostal."-Nina. "Vždy budem pri tebe, keď bude treba." "Pamätáš sa, ako sme takto sedeli pred našou svadbou?"-Nina. "Nebolo to tak dávno." "Len v predminulom živote."-Nina. "No, ale aj tak si dokážem niektoré veci vybaviť úplne presne." "Aj ja."-Nina. "No tak povedz napríklad." "Napríklad si pamätám úplne presne ako som sa do teba zaľúbila a prišla ti to povedať." -20 diel- "Tak na to sa nedá zabudnúť." "Máš dobrú pamäť."-Nina sa smeje. "Na niektoré veci. Ja si zas spomínam ako som si udrel hlavu, keď som potajomky k tebe vliezol cez okno. Alebo ako nás pri prvom bozku načapal tvoj rozzúrený otec." -3.diel- "Týždeň sa so mnou nerozprával kvôli tomu."-Nina. "A tu?"- Nina ukazuje na pravý lakeť. "Mám tu niekde takú malú jazvičku." Zasmiali sa. "Pamätáš sa na naše prvé stretnutie?"-Nina. -1.diel- "Ale zažili sme aj horšie veci." -28.január 2014- "Ja nechápem čo som vtedy robil. A vlastne ani teraz neviem vysvetliť či ma prevalcovali city, alebo..."
"Nina ja som naozaj rád, že sa o tom vieme porozprávať. Ako priatelia." "Aj ja."-Nina. Nina si podoprie hlavu. "Ty už si riadne unavená, čo?" "A ty by si už mal naozaj ísť." "Ak by ti to nevadilo, ja by som tu rád ešte zostal. Len na chvíľu, len tak, ticho, pri tebe." "Ako priateľ?"-Nina. "Ako priateľ."
Obaja ležia na posteli, Nina má hlavu položenú na Martinovi, spí. Martin len tak leží.
Martin sa pozerá na spiacu Ninu a rukou sa jej chce dotknúť, stiahne ju späť.
"A čo jej povieš? Budeš jej kvôli mne klamať?"-Nina. "Čo jej mám povedať? Pravdu? Ty si myslíš, že by uverila, že sme vedľa seba len tak ležali a nič sa medzi nami nestalo?"
Nina a Martin vychádzajú z bytu, kráťajú vedľa seba. Zastanú. "No teraz by sme už mali ísť každý svojou cestou."-Nina. "Tak ešte ten kúsok máme spolu." "Práve preto chcem ísť cez námestie."-Nina. "Rozumiem." Martin skloní hlavu. Nine sa hrnú slzy do očí, aj Martinovi. "Ďakujem." "Za čo?"-Nina. "Táto noc, to že sme vedľa seba iba ležali a rozprávali sa, bolo to pre mňa výnimočné. Nikdy na to nezabudnem." "Buď s ňou šťastný, prosím."-Nina. Martin prikývne hlavou. Nina odchádza. Martin sa na ňu pozerá, chystá sa odísť. Nina zastala. Martin zastal. Nina sa otočí ide k Martinovi, objímu sa a obaja sa rozplačú.
Plakala som.

1. Druhá A

14. september 2014 at 13:24 | Dária |  II.A

Školský rok 2014/2015 sa oficiálne začal pred pár dňami a ja som nastúpila do II.A s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov a voliteľnými nematuritnými predmetmi v 3.ročníku. V triede nás je 28, z toho 17 dievčat a 11 chlapcov. Triedu máme na druhom poschodí v pôvodnej budove školy, triedna profesorka nám zostala.

Kolektív, profesori: My sa ako kolektív iba tvárime. Naozaj som si myslela, že som konečne našla výborných ľudí. Utvorili sa skupinky a pomaly už neviem kto je s kým, ale od výletu sa toho asi veľa nezmenilo. Sedím sama v prostrednom rade bližšie k oknu. V podstate každý sedí s tými ako minulý rok, je len pár zmien. Za mnou mám svoju kamarátku Dominiku, ktorá ostala asi jediná aká bola. Príjemne ma prekvapila v prvý deň, keď ma zazrela na stanici, so slovami: "Nevidela som ťa dva mesiace." prišla ku mne a objala ma. Volá ma cez veľkú prestávku na chodbu, sedíme na lavičke. Volá ma ku skrinkám a v multifunkčnej učebni sedíme spolu v lavici, vysvetľuje mi chémiu a ja jej pomáham s nemčinou. Je moja jediná opora v triede. Zuzka objímala všetky dievčatá, keď prišla do areálu školy. Tiež sedí sama, pretože Dominika sa rozhodla pre Stanku. Hoci som povedala, že ak by naznačila: "Nemohli by sme spolu sedieť?, prosím." Súhlasila by som. Denis sedí v prvej lavici pri okne so Samom M., oni sa nezmenili. Napriek tomu, som neskutočne rada, že som na tomto gymnáziu a práve s nimi. Profesori... Celkovo nás učia dvaja profesori (chlapcov traja) a zvyšokprofesorky (hoci nám profesor informatiky vysvetľoval, že sú učitelia). Veľa nám ich pomenili, na slovenský jazyk, matematiku, biológiu, geografiu, chémiu, etickú výchovu. Ale zase som rada za to, že nám nezmenili profesorky na cudzie jazyky. A aké mám z nich dojmy? Rozhodla som sa, že fakt už nikdy nebudem človeka posudzovať na prvý dojem. Pretože aj na matematiku a aj na biológiu/geografiu som si myslela, že sú prísne a budú ešte horšie ako predošlé. Mýlila som sa, sú naozaj super, poriadne nám to vysvetlia a konečne chápem učivu. Možno budem mať aj lepšie známky, za čo by som bola naozaj rada, ale nebudem nič predbiehať. Na občiansku náuku sme dostali Bur. , takže sa zase nič nenaučíme. Pretože on len sranduje a sranduje a potom sa čudujem, že mám na vysvedčení dvojku. Najradšej mám profesorku anglického jazyka, pretože sa s nami rozpráva ako s kamarátmi, vysvetľuje tak, že ju chápem a ona za to nemôže, že mám k angličtine odpor. Na slovenskom jazyku a literatúre máme pre mňa nepochopenú zmenu. Je strašne prísna, kričí, rýchlo diktuje a bojíme sa jej. Dala nám aj povinné čítanie čo nám profesorka čo nás učila minulý rok zrušila.

Zatiaľ v škole: je to zvláštne, že sme už druháci. Na každý jeden štítok zošita stále píšem I.A a potom pred to ešte dopisujem I. Ešte sa len rozbehujem, mali sme len úvodné hodiny a maximálne prvé učivá alebo opakovanie. Ubíja ma počet strávených hodín v škole a som vážne rada, že u nás neexistujú ôsme hodiny. Pretože už teraz chodím (pre mňa) neskoro domov, keďže musím cvičiť mám ešte menší priestor na učenie. Keďže jediné moje voľno je to čo obedujem, cvičím a pozerám seriály. Lenže prvé dve veci sú potrebné pre človeka a seriály sú už akosi mojou súčasťou a súčasťou pre moje budúce povolanie (snáď). Večer padám do postele a ráno sa samej seba pýtam, kde je tá noc. Nemám problém so vstávaním, fakt nie, ale ešte som si na to všetko nezvykla, že musím vyjsť o poschodie vyššie ako minulý rok a sme v pôvodnej budove, kde sú malé okná, už len mreže a naozaj ako vo väzení. Veľké sa otvárať nesmú a v triede máme taký smrad, že už aj ja odchádzam si sadnúť na lavičku vonku (a to som z tých, ktorí presedia celú prestávku v triede). Máme ešte tie staré lavice a stoličky, takže čakám kedy si vypychnem oko. A máme aj iné skrinky, na kladku. A s mojim zdravotným problémom je fakt umenie ju otvoriť či zavrieť. Ale už som sa to naučila a teraz mi dlhšie trvá vyberanie učebníc ako otváranie a zatváranie kladky.

Rozvrh hodín: Keďže som ho už vedela cez prázdniny, vedela som čo ma čaká. Počítala som, že budeme mať trikrát do týždňa 7 hodín, ale kdesi v kútiku duše som si priala, aby som sa mýlila. Chodím domov o tretej, najem sa, učím sa, odcvičím, pozriem seriály a idem spať. Ale teraz už som to aj prehodila, že som najprv cvičila a tak sa učila. Výsledok bol taký, že som si o ôsmej balila tašku, čo pre mňa a podľa mňa nie je normálne. Aj to som ešte pomedzi reklamy písala poznámky. Mnohokrát som ani nevládala cvičiť a zatvárali sa mi oči po siedmich hodinách v škole.



Tento týždeň čo práve skončil sme mali presne tak ako je tam napísaný. 4-krát 7 hodín a v piatok 6. Pretože sme museli mať triednickú hodinu, ktorá je raz za mesiac (väčšinou druhá streda v mesiaci). Stále mám kdesi v sebe tú kreatívnu stránku, preto si dopredu musím premyslieť aký predmet akou farbou vyfarbím. Pri pár predmetoch som vtom mala jasno, ale pri väčšine nie. Naďalej sa nemení, že mojim najobľúbenejším predmetom je nemecký jazyk. A tiež nechápem niektorým postaveniam v rozvrhu. Napríklad taká biológia/geografia, akoby si skladali nejakú skladačku. Alebo že angličtinu máme hneď za nemčinou. Slovenský jazyk máme v pondelok, utorok a piatok (kebyže v pon, str, pia pochopím). Chémiu, že máme v pondelok, stredu a vo štvrtok (pon, str, pia). Dejepis, že máme na posledných hodinách. Biológiu máme dvojhodinovku pri čom to nie sú laboratórne cvičenia, fyzika to isté. Občiansku náuku máme len raz a aj to na siedmej, kde už budeme po celom dni unavení. V piatok mať prvú matiku. Je toho ešte veľa. Ale za jedno som rada, že kým my (dievčatá) máme vo štvrtok informatiku, chlapci majú telesnú. A naopak, kým my, dievčatá máme telesnú v piatok, chlapci majú informatiku. Pretože zástupkyňa nám to vysvetlila tak, že ak by to tak neurobili, mali by sme informatiku alebo telesnú ako nultú hodinu a o to vážne nestojím. Druhý ročník je na našom gymnáziu čo sa týka rozvrhu najnáročnejší, pretože oddelenie (môžeme to tak nazvať) človek a príroda je posilnené, ja som to pochopila tak, aby sme sa v jednom z nich našli a možno si vybrali pokračovanie štúdia práve z týchto predmetov. Musím priznať, že ma fyzika čo sa týka teoretickej časti baví, ale praktická časť je v mojom prípade s mojim zdravotným problémom problém.

Až po odložení všetkých učebníc som prišla na to, že mi tam chýbajú nemecký jazyk a dejepis. Takže možno to ešte urobím a budú tam všetky knihy, ktoré používame.


Jazyk a komunikácia. Skoro na všetky predmety musíme mať veľké zošity a tým pádom pre mňa aj nové. Tento rok som si zvolila TESCO zošity, pretože minulý rok ich v škole mal každý. Slovenský jazyk, Literatúra, Anglický jazyk, Deutsch, Deutsch.


Človek a príroda. Fyziku som si plánovala prepísať cez prázdniny, ale nevyšiel čas. Preto som prvé dni opisovala ešte fyziku a tak vlastne pokračujem, ale zároveň mám nový zošit. Na Chémiu chcela veľký a najhrubší. A na Biológiu mám nový, keďže zošit z prvého ročníka som takmer celý zapísala. Fyzika, Chémia, Biológia.


Človek a spoločnosť. Neviem prečo, ale veľmi sa mi táto fotka páči. Na Dejepis mal minulý rok skoro každý veľký zošit, tak som si dala tento rok aj ja a ten čo som mala som celý zapísala. Na geografiu som celý zošit vypísala a myslela som si, že nás bude mať tá čo minulý rok, takže som dala najhrubší. A na Občiansku náuku som si dala veľký a hrubší, aby som ho mala aj na rok. Dejepis, Geografia, Občianska náuka.


Človek a hodnoty. Pokračujem v zošite. Etická výchova.


Matematika a práca s informáciami. Na matematike mám nový zošit. Na informatike nám povedal, žeby sme mali mať nový zošit, ale že nevadí ak budeme mať staré, takže naozaj neviem či ho môžem mať. Matematika, Informatika.


Umenie a kultúra. Zošit z minulého roku, profesor chce mať meno aj na zošite. Umenie a kultúra.

Snáď sa mi bude v škole dariť a budem Vás môcť obdarovávať pozitívnymi článkami.

Koľkatáci ste?
Myslíte si, že ste vyšli tou správnou nohou?
Máte už nejaké známky? Učíte sa už?
Aký ste kolektív?
Ktorý predmet ťa baví, a z ktorého by si prípadne chcel/a ísť maturovať?

Druháčka Dária/ lion.

Martin a Nina sa pobozkali

13. september 2014 at 13:22 | lion. |  Búrlivé víno
18.augusta začala IV.séria môjho najobľúbenejšieho seriálu, keďže boli prázdniny a ja som nemala prístup k internetu, nemohla som sem pridať článok čo v nej bude a ako veľmi sa na ňu teším. Prekročili sme hranicu 300.epizód a ani o tom som sa nemohla podeliť, pretože som vten deň nebola na notebooku.
Teraz, keďže vo štvrtok šiel 305.diel sa udiala ako už z názvu vyplýva veľmi dôležitá vec. Martin má zásnuby s Ritou, ale svoje city k Nine iba potláča. Som z tých fanúšikov, ktorí sú za pôvodný dej a to príbeh Niny a Martina. Preto som sa bozku potešila a pri spomienkach som skoro plakala.

Nina spomína na tie najkrajšie chvíle, na ich prvý bozk, prvé milovanie a na časy, kedy jej Martin vytváral úsmev na tvári.

Martin spomína na svoje prvé stretnutie s Ninou, prvé objatia i bozky. A potom spomína aj na rozhovor so svojou babkou, babkou Annou, ktorá nechce, aby Martin sa zasnúbil s Ritou.

Martin si premieta, ako kedysi požiadal Ninu o ruku.

Potom ako sa Martin od Drahuši dozvie, že Nina je sama s Andrém, uteká jej na pomoc. Bál sa o ňu a tak sa objali.

Martin si premieta bozky, ktoré kedy Nine dal.

Martin pobozkal Ninu.

Martin a Nina sa bozkávajú.


Bláznivý, zamilovaný a verný Martinovi a Nine fanúšik Búrlivého vína/lion.


[130.] Daughtry-Cinderella [Baptized]

7. september 2014 at 11:45 | lion. |  Hudba

[129.] Daughtry-Undefeated [Baptized]

7. september 2014 at 11:44 | lion. |  Hudba

[128.] Daughtry-18 Years [Baptized]

7. september 2014 at 11:42 | lion. |  Hudba

[127.] Daughtry-Traitor [Baptized]

7. september 2014 at 11:41 | lion. |  Hudba

[126.] Daughtry-Witness [Baptized]

7. september 2014 at 11:40 | lion. |  Hudba

[125.] Daughtry-Broken Arrows [Baptized]

7. september 2014 at 11:39 | lion. |  Hudba




[121.] Daughtry-Wild Heart [Baptized]

7. september 2014 at 11:33 | lion. |  Hudba

[120.] Daughtry- I'll Fight [Baptized]

7. september 2014 at 11:32 | lion. |  Hudba

[119.] Daughtry- Baptized [Baptized]

7. september 2014 at 11:25 | lion. |  Hudba

HTC Fotky: BIG SUMMER.

6. september 2014 at 10:00 | lion. |  Fotografie
Aby nedošlo k nedorozumeniu, napíšem to rovno. Fotky budú pridané, tak ako som svoj čas trávila počas prázdnin. Tento černoch je fotený počas psích pretekov a sú to babkine zajace. Tohto pomenovala sesternica cigáň, pretože je jediný čierny, jeho súrodenci sú ako môžete vidieť v pozadí hnedí.

Tento zajac je v inej klietke ako ostatné zajace, lenže zajac je trošku väčší, a tak ho cez deň v lete dávali do tejto väčšej klietky.



Trošku som si skúšala fotoaparát na mobile (v pondelok to už bol rok čo ho mám). A musím napísať, že tieto dve fotografie sa mi páčia.

Ak nájdete štvorlístok, dajte vedieť. Ja som hľadala v tráve, ale nenašla som. Raz E. našla, ale moju dôveru si stále ešte len získava.

Výhľad z okna z kúpeľov. Už som sa bála, že neprinesiem odtiaľ žiadnu fotku, ale vždy som si hovorila, a čo blog? No už z tých posledných dní sa mi naskytla príležitosť na túto oblohu.

A toto je už Rakúsko. Tu sme sa chodili prechádzať.

Trošku dôkazu, že som naozaj vtom Rakúsku bola. Chcela som tú značku pôvodne ináč odfotiť, ale nevyšiel čas alebo som nechcela pred ľuďmi, čo by si pomysleli.

Rakúske slnko už zapadalo, boli sme s mamou v škole. Aj tak sa tam neučili, ale aspoň sme si čítali po nemecky.

Toto mal byť prvý dôkaz, že som v Rakúsku, ale ako môžete vidieť. Značka sa nedá prečítať.

A toto je dáma Shakky. Bolo to fotené potom, čo som ju vyhnala z našej izby. Pochopila, že tam nemôže byť.



V kostole sme boli hneď v prvý deň, pretože mi ho babka, ktorú mama opatruje chcela ukázať.

Toto je už fotka z domu u tatika, kde som pred deviatimi rokmi bývala. Chcela som si odfotiť ten mrak, pretože bol vážne krásny, ale je strašne ďaleko.



Keďže som mala nedele voľné, zašli sme si cez jednu do Eurovei. Mango guličky mi nechutili.

Na meniny som dostala červené a prvýkrát som videla biele, takže som si ho odfotila. Nie, nepila som, aj keď tatik mi dával ochutnať. Mama by mi to neodpustila.

Toto sú fotografie z leta, keďže ma chrome odmieta prihlásiť na blog, som na mozille, a tak mi načítalo konečne všetky fotky.
Článok o škole bude, budúci víkend, pretože ešte sme sa neučili a nemám ešte všetky zošity zaužívané a neviem, ktoré knihy budeme používať. Ani rozvrh nemám vytlačený, lebo ešte ho potrebujem upraviť. A bez fotiek článok nechcem.

lion.