October 2014

Octubre

31. october 2014 at 18:59 | lion. |  rok 2014

Musím napísať, že po dlhšej dobe je tu toľko článkov, koľko vyjadruje priemer. Tento mesiac som si dala predsavzatie, že nepridám žiadnu hudbu a podarilo sa mi to! No viete, čo vás čaká zajtra a pozajtra? (haha). Musím priznať, že október bol pre mňa veľmi úspešný, či už blogovo, doma a dokonca i v škole. Najviac ma potešilo, že sa mi hodiny matematiky páčia. Rozumiem všetkému a obdaruvávam profesorku správnymi výsledkami. Rovnako ma potešila fyzika, jednu hodinu som sa aj pristihla, že by som išla z nej maturovať. Ale potom som si uvedomila, že na rok nás bude mať už iná profesorka (asi matematikárka) a možno ma hodina baviť prestane. Viem, mala by som sa orientovať a ísť maturovať z predmetov, ktoré požaduje moja vysnívaná vysoká škola, ale jedna je na talentové skúšky a druhá len to, aby som urobila obe kolá prijímacieho konania. Nebojte, určite už vám čoskoro prezradím aké sú tie vysoké školy, ale chcem si najprv ten článok napísať do Wordu a upravovať ho. Čo ma však nepotešilo, že som si uvedomila ako veľmi mám anglický jazyk na háku a mala by som s tým prestať, pretože je to môj povinný maturitný predmet. Aj na hudbu bol tento mesiac úspešný, pochopila som ako veľmi ma drží nad vodou. Taktiež som spravila jedno dôležité rozhodnutie a aj keď som stále myšlienkami pri tom, som rada, že som sa konečne k tomu odhodlala. Spadol mi obrovský kameň zo srdca a neriešim to. A tiež som si uvedomila čo všetko mi tento rok dal, myslela som si, že toho je oveľa menej, ale musím úprimne napísať, mám tento rok rada. Pridala som články, ktoré som chcela. A nakoniec ma potešili predĺžené jesenné prázdniny.


Aký bol Váš mesiac Október?


lion.

Recenzia knihy: Stratená nádej

31. october 2014 at 7:40 | lion. |  Recenzie
Slovenský názov: Stratená nádej
Originálny názov: Losing Hope
Autor: Colleen Hooverová
Preklad: Miriam Ghaniová
Rok: 2014
Trvanie prečítania: 2 dni










Túto knihu som dostala na narodeniny od môjho brata. Pretože, keď som si chcela kúpiť Beznádejnú, nevedela som, že to existuje aj z jeho pohľadu. Kúpila by som si ju, ale neskôr, takže mi brat ušetril cestu do kníhkupectva. Neviem, naozaj neviem či bol dobrý nápad čítať to za sebou. Pretože ja neviem akým zázrakom, ale pamätala som si ich spoločné dialógy, takže som ich v tejto knihe len preletela očami. Nedá sa povedať, že je to iný príbeh ako tvrdia čitatelia. Len začiatok a koniec je iný. Mala som pocit, že to bolo písané nasilu, pretože nebolo tam veľa opisov. Kým v Beznádejnej ich bolo dostatok. No musím napísať, že sa mi páčilo viac v tejto knihe tá noc, keď ju nepobozkal na ústa. A jak som sa dozvedela, že ju pobozkal v spánku, tak som povedala: "Ale, ale Holder." Nič už pre mňa nebolo prekvapivé, a preto sa mi to zdalo nudné. K názvu knihy, nemyslím si, že bolo potrebné meniť aj Hope. Pretože je to meno. A vadilo mi koľko je tam chýb, nie ako gramatických, ale našla som tam toľko preklepov. Koniec ma doslova zabil, ten list od Less, obsah toho listu, to o Hope. No aj tá spomienka "Dean" ma vyviedla z miery. A čo ma najviac zabilo bola láska k sestre. Mala som slzy na krajíčku, ale neplakala som, no bolo mi do plaču. Pretože keby brat neodišiel študovať do Česka, ani ja si ho nezačnem vážiť. Lenže tu to bolo silnejšie, pretože boli dvojčatá.

Hodnotenie:

lion.

17-te narodeniny

29. october 2014 at 7:50 | lion. |  Denník

Nie je zvláštne, že som mala narodeniny presne pred mesiacom a ja prichádzam s článkom ako som ho prežila až teraz? Možno to bude tým, že nebol podľa mojich predstáv, ale aspoň som pochopila kto stojí za moju prítomnosť a kto nie.

Ráno, keď som bola ešte doma asi o 6:32 mi poslal správu tatik.
V škole si nikto nespomenul, kebyže to nepoviem Dominike, tak mi nezablahoželá ani ona. Povedala, že vedela, že mám kedysi teraz, ale prváčka, ktorú obe poznáme26.septembra, takže sa jej to pomiešalo. Okej, to by som ešte zobrala. Pretože ma objala a povedala všetko najlepšie.
Ale čo ostatní?, čo so mnou chodili do triedy aj na základnej, trávili sme deň čo deň.
Keď som prišla domov, pozrela som sa na mobil. Dve správy. A skoro mi oči vypadli, keď som prečítala meno odosielateľa: Kika Tardis. Až vtedy som pochopila ako veľmi ju mám rada. Druhá správa bola od mamkinej kamarátky M.
Poobedie bolo úplne rovnaké ako ostatné, len s tou výnimkou, že hneď čo som prišla zo školy mi zablahoželala babka aj za môjho brata, keďže musel už ísť.
Potešila som sa darčekom, cvičili sme, učila som sa na druhý deň. No zároveň som bola celý čas prilepená na facebooku a čakala, že môžem odpísať ďakujem. Čakala som, že aspoň tam si moji spolužiaci spomenú, keď im to tam vyskočí, že Dária má narodeniny. Nič. Dokonca aj tí čo boli online, mi nenapísali.
A kto mi vlastne napísal aspoň na facebook? Našla som si od mojich spolužiakov zo základnej školy Všetko najlepšie, od sesternice a tuším, že aj od mamy.
Mama mi večer volala, že mi chcela poslať presne o 12:20, ale zabudla sa. Tak že mi poslala popoludní, ale že to doteraz neodoslalo, takže mi zavolala. Viete kedy prišla tá sms-ka? V sobotu 4.10, ďakujem milý signál.



↑ Toto zablahoželanie je od mojej Kristy, od mojej Kiky Tardis. Od mojej skutočne-virtuálnej BFF. Ja som pri tom revala, dojalo ma to. A viete čo? Revem aj teraz. Pretože vďaka nej si vážim život, vďaka nej sa nevzdávam, vďaka nej sa smejem na celú izbu. A vďaka nej som silná. Verím svojim snom, pretože ona je tá čo ma podporuje. Ona je tá čo mi dôveruje, ona je tá čo mi podá ruku, keď spadnem.
A nakoniec ona je tá čo mi napísala: "Lepšie mať pár priateľov a to skutočných, než veľa a falošných :)"
Po tejto vete som si definitívne povedala, že už mojim spolužiakom neverím ak mi povedia, že ma majú radi, že som super. Už nie. Odvtedy je Kristy moje všetko, odvtedy ju beriem ako BFF a verte, že ak by existoval ešte lepší pojem ako Best Friends Forever, zdupľovaný, tak používam ten. Vie o mne všetko, od príbehov, vášní, lások, situáciách v rodine/školepo môj zdravotný problém jeho pády, ale aj zostupy.

Čo som dostala?


A ako ich mienim čítať?


Beznádejná je už prečítaná, momentálne čítam Stratenú nádej.

Tiež som dostala krásny darček od tvorcov Búrlivého vína, Juraja Loja a Nely Pociskovej. Pretože na moje narodeniny sa Martin a Nina dali dokopy.

Moje najhoršie narodeniny boli v roku 2012, ktoré boli prvé bez mamy. Ale odkedy som si zvykla na to, že tu proste nie je, tieto narodeniny boli najhoršie z najhorších. Pretože práve v ten deň som pochopila komu na mne záleží a komu nie. A moja dôvera k ľuďom je ešte horšia, verím len pár ľuďom a možno vás to prekvapí, nepatrí tam moja celá rodina, len pár ľudí z nej. Kristy patrí k tým ľuďom, ktorým plne dôverujem, viac ako sebe samej.

Z terajších spolužiakov mi zablahoželali piati, z toho som to od dvoch čakala. A tie tri mi zablahoželali až neskoro večer, takže som si ich blahoželania prečítala až o deň neskôr.

Ako to robím ja? Mám celkom dobrú pamäť na čísla, takže si väčšinu spolužiakov kedy má narodeniny pamätám. No od tejto skúsenosti, napíšem na facebook len tým, ktorí si to naozaj, naozaj zaslúžia. Plus samozrejme ak je školský deň a ja som v škole, tak aj osobne.

Ďakujem aj Domi, za poblahoželanie.

Tiež ďakujem bee. , napriek neskorému poblahoželaniu. Chcela by som mať takých spolužiakov ako máš ty.

Poučená, sedemnásťročná Dária/ lion.



Mein Schultag für zweite Klasse

27. october 2014 at 15:05 | lion. |  Ostatné

Tento článok už nie je dávno aktuálny, približne od druhého polroka prvého ročníka. Preto som sa rozhodla ho upraviť a spraviť ho v detailoch. Nám sa už dnes poobede začali prázdniny, keďže zajtra a aj v stredu máme riaditeľské voľno. Ostatným prajem ešte príjemné dni v škole.

Ráno sa zobudím väčšinou ešte pred šiestou, pretože ak je so mnou babka, tak ona vstáva o 5:55, aby mi spravila desiatu a mamin budík ma zobudí o šiestej, ale ona chodí ešte na wc, a až keď počujem spláchnuť, otvorím oči a vstanem z postele.
Idem na wc, umyť si oči, zjesť tabletku, umyť si zuby. Umývam si ich asi 6 minút. Prídem do izby doteraz približne o 6:16, ale v posledných dňoch až o desať minút neskôr :D
Oblečiem sa, v utorok a piatok sa obliekam už ako na telesnú, voľnejšie nohavice, aby som sa rýchlejšie v šatni prezliekla, voľné tričko, keďže si ho neprezliekam a oranžovú mikinu, môj miláčik. Paradox je, že na telesnej necvičím. V ostatné dni mám v týchto dňoch to najhrubšie oblečenie aké doma mám, pretože mi je zima. Momentálne mám novú mikinu, tiež oranžovú, ktorá sa dáva cez hlavu. Takže mám tielko a na to mikinu.
Babka/mama ma učeše, nosím len v chvoste. Pretože rozpustené mi zavadzajú, o stoličku v škole si ich prikvačím.
Približne o 6:32 si zoberiem diaľkové ovládanie a sledujem Búrlivé víno, ale nie vždy. Jedine ak tam je niečo s Ninou a Martinom. A keďže v piatok nechodí, v pondelok nezapínam vôbec. Idem na mobil, tam sa pozriem či pridali uputávky, ak áno, tak si ich pustím. Potom ak sú obsahy, tak si ich prečítam. Ešte podľa toho či mám čas si prezriem blogy, či náhodu večer nepridali čosi na blog.
O 6:45 sa idem obuť, obliecť mikinu/bundu/vetrovku. Vezmem si kartu na autobus do vrecka a babka/mama mi nasadia školskú tašku na chrbát. Nebojte sa, mám odskúšané, že aj keď sa idem obúvať o 6:50 stihnem autobus.
Prídem na zastávku, čakám ešte niekoľko minút. Zatiaľ príde Denisova mama a niekedy aj Denis, pozdravím sa.
6:56 by mal prísť autobus. Lenže verte, že je tomu tak len málokedy. Najneskorší príchod autobusu bol o 6:59. Vojdem do autobusu, poviem: "Študent, ....... ." Stroj mi vypľuvne lístok a ja si idem sadnúť na moje miesto- pravá strana, druhý rad. Lenže samozrejme ak je obsadené, tak idem inde. Dozadu nechodím, pretože neviem či mi nebude zle.
Približne 7:13 vystupujem z autobusu a idem hore kopcom ku gymnáziu. Kde ma každý obehuje, akože ja neviem kam sa ponáhľajú. Ja si idem svojím krokom. Vždy mi padne zrak za plot kde boli kedysi dvaja psíci (nemecký ovčiak a tuším yorkshir) a brechali na mňa. Teraz na mňa už nikto nebreše, pretože dvor je prázdny.
Prídem do školy, idem ku skrinkám. Dám si dole tašku, vyberiem si kľúč. Prezujem sa, vyberiem si knihy, ktoré na daný deň potrebujem. Idem do triedy. Vyjsť na druhé poschodie je niekedy zabijak.
Asi o 7:25 som v triede. Hodím tašku k lavici, idem dozadu odložiť si bundu na vešiak. Dám dole stoličku, na ktorej nikto nesedí. Do lavice dám knihy. Sadnem si, z tašky vyberiem peňaženku, dám tam kartu aj s lístkom. Pomedzi to sa samozrejme zhováram s Denisom. Vyberiem si veci na prvú hodinu, niekedy sa napijem.
Rozprávame sa s Denisom, kým nepríde Dominika a potom sa rozprávame všetci traja. Tak príde Mima, Biba. Potom Zuzka, Erika a dlho, dlho nič. Mám otvorený zošit, že si prečítam učivo, ale nikdy si ho neprečítam, pretože sa rozprávame.
Asi o 7:54 sa zaplní trieda s mojimi spolužiakmi.
7:55 zvoní na prvú vyučovaciu hodinu, niekedy ideme s Dominikou už skôr do inej učebne (ak máme ísť).
10:30 začína veľká prestávka, takže sa najem- rožok s maslom. Ale niekedy raňajko-desiatujem už o 9:35. Podľa toho čo máme a či píšeme písomku, tak sa vtedy učím.
14:15/13:25 mi končí posledná hodina. A už nás nepúšťa profesor dejepisu/občianskej náuky skôr. Na telesnej necvičím čo ma dosť štve, pretože tam sedím zbytočne 45 minút a mohla som byť dávno doma. Ale mama mi nechce dovoliť na štvorku skupinu. Idem ku skrinke, kde sa je umenie dostať. Pretože sa každý ponáhľa domov. Odložím učebnice, prezujem sa a idem na autobus.
14:35/13:55 mi ide autobus. Keď mám 7 hodín tak idem trošku rýchlejšie, pretože sa stále bojím, že nestihnem.
15:00/14:20 som doma. Najem sa, keďže už nechodím do školskej jedálne.
15:30 sa idem učiť. Lebo jedenie mi trvá polhodiny a potom ak potrebujem, tak si ľahnem-relaxujem. Lenže samozrejme, že ak som veľmi unavená, ľahnem, zaspím a potom nič nestíham.
15:30-17:40 sa učím. Fakt, ak nespím. Tak dlho, kým spravím všetko na nasledujúci deň- úlohy, učenie sa. Aspoň teraz v poslednú dobu.
*17:00-17:40 sa snažím cvičiť, ak nemám toho veľa na učenie. 16:00-16:45 v piatok cvičím.
17:40 sa idem najesť- guličky s mliekom. Ale najprv odkontrolujem či sa mi začalo nahrávať Chlapi neplačú.
17:53 začína seriál Chlapi neplačú, ale ja som ešte stále za stolom, pretože jem. Ak mám toho veľa v škole pomedzi reklamy ešte robím úlohy alebo sa učím.
19:00 v stredu idem do sprchy, umyť si vlasy a som tam cca do 19:30-19:40.
19:00-20:20 mám svoju chvíľku. Ak mám toho veľa v škole, tak sa samozrejme ešte učím. Ale tak všeobecne mám naozaj konečne oddych. Kedy najprv zrealizujem editáciu videí (orežem reklamy z Chlapi neplačú a z predošlého dňa Búrlivé víno). S čím skončím až okolo 19:20. Potom si konečne zoberiem mobil a prejdem všetky blogy či nepridali článok. Ak áno, tak si ho prečítam. Pri tom mám zapnuté pesničky a potom idem na facebook. Ja by som tam ani nechodila počas školy, ale ja si musím aspoň chvíľu popísať s Kristy. Musím jej napísať čo sa za deň udialo a ak mám zlú náladu, verte, že potom keď z facebooku odchádzam, mám úsmev na tvári.
20:20 dávam nahrávať Búrlivé víno a odchádzam do obývačky.
cca 20:30 začína Búrlivé víno a ja si môžem konečne oddýchnuť. Pomaly mi klipkajú oči.
21:40 idem na wc, prezlečiem sa do pyžama, stopnem nahrávanie.
21:50 sa konečne zakryjem s paplónom po uši a oddávam sa písaniu príbehu v hlave. Odtiaľ prechádzam do hlbokého spánku až kým nezačujem budík.

Dúfam, že som aspoň z časti zachytila môj deň. Ak by mal byť v úplných detailoch, tento článok by som písala niekoľko dní.

lion.


Before I die f i r s t.

26. october 2014 at 9:05 | lion. |  O mne

Určite poznáte tieto obrázky. Mám ich 30 a budem ich po toľko pridávať. Budú v časovej postupnosti alebo budú spolu tie obrázky, ktoré spolu súvisia a myslím, že k nim komentáre netreba. Niektoré sú ešte z predošlého blogu, ale už je zmazaný, takže ich sem pridám. Viem, že sem dávam názvy článkov len v nemčine, ale toto je predsa len známejšie pod Before I die. Také malé priznanie: vždy som si myslela, že je to Born to die. :D A niektoré som si vytvárala sama, ale všetky obrázky sú z googlu alebo weheartit.com.






Recenzia knihy: Beznádejná

25. october 2014 at 8:35 | lion. |  Recenzie
Slovenský názov: Beznádejná
Originálny názov: Hopeless
Autor: Colleen Hooverová
Preklad: Diana Ghaniová
Rok: 2014
Trvanie prečítania: 3 dni









Mali ste možnosť vidieť vo voliteľnom boxe v menu túto knihu veľmi, naozaj veľmi dlho. Keďže som ju už cez letné prázdniny nestihla prečítať, ostávalo mi nájsť si čas len teraz počas školy čo bolo ťažšie ako sa zdalo. Po prvýkrát som na ňu siahla tento mesiac raz v nedeľu, keď sa mi nechcelo čítať Hamleta. Začiatok ma príliš nebavil, pretože už prvé stránky naznačovali, že tam budú aj tamtie veci a ja viem, že ich čítať nemôžem. Potom som ju čítala minulý piatok u lekára, kým sme čakali. Do toho mi hrali plačúce deti a ja skuviňajúca od bolesti nohy. Tiež ma preto vtedy nebavila. Ale potom, v nedeľu, keď som sa do nej pustila a konečne začítala. Vedela som, že ju už dočítam. Pretože potom ako tam vstúpil Holder a začal za ňou chodiť, začali spolu behávať a nakoniec tá noc, kedy ju nepobozkal na ústa, sa mi to zápačilo. A tiež som sa zasmiala aj na tom, ako sa napila z jeho fľaše a on si ju neutrel a odpil si, že to je vlastne akoby sa pobozkali. Nad tým som fakt nepremýšľala. Zasmiala som sa aj ako hrali tú hru, daj otázku a odpovedz otázkou. A myslím si, že kniha je o tom, že vyvolá akési pocity, donúti nás premýšľať nad nasledujúcim dejom a trošku čítať medzi riadkami. A aká bolá vlastne krutá pravda, fakt som nečakala. Hope a Less takže Hopeless, tetovanie. Toto by ma fakt nenapadlo. A ešte ma na začiatku zaujalo, že sa narodila dvadsiateho deviateho septembra, škoda že to nebola pravda. A to s jej otcom po pár riadkach som to už pochopila, hoci si nemyslím, že nemôže nič pri chlapcoch cítiť aj napiek tomu. Ja cítim ku každému chlapcovi niečo. A prvé razy, nevedela som, že je ich až toľko. Späť k tej pravde, už keď som si myslela, že ma nedokáže nič prekvapiť, prišlo čosi nové. Karen, Hope a aj Less. Už keď tam bolo čosi nové, zavrela som oči, zhlboka sa nadýchla a vydýchla, a tak až pokračovala v čítaní. A aj to sa mi nepáčilo, že obaja sa tomu celý čas bránili a nakoniec to robia trikrát za noc. Neviem či by som dokázala toto odpustiť, fakt neviem. A teraz idem na Stratenú nádej čo je vlastne ten istý príbeh len z pohľadu Holdera a fakt neviem či sa mi bude chcieť čítať to isté len inými slovami. A možno sa mýlim a bude to úplne iné, spomienky na Hope a tak.

Hodnotenie:
lion.

Recenzia knihy: Ženy vyhnané z raja

24. october 2014 at 18:30 | lion. |  Recenzie
Názov: Ženy vyhnané z raja
Autor: Denisa Martincová
Rok: 2014
Forma: on-rozprávanie
Trvanie prečítania: 2 dni












Túto knihu som prečítala ešte v lete v kúpeľoch, lenže som chcela počkať kým prečítam Beznádejnú a tým ukončím čítanie z mája. Hoci si pamätám o čom kniha bola, musím trošku porozmýšľať ako kniha začínala... Aha, už viem. Keď som túto knihu otvorila na prvej stránke, keď som prečítala prvú vetu, pochopila som, že je kniha písaná formou on-rozprávanie. A ja takéto knihy nemám rada, nie sú mi po chuti, mám radšej ja-rozprávanie. Ale povedala som si, že keď už som si tú knihu kúpila, tak si ju prečítam. Aj keď čítam len knihy s ja-rozprávanie, páčilo sa mi, ako sa to prelína. A pochopila som, že ešte na takéto knihy nie som stavaná. Hoci som mala vtedy ešte 16, ešte som asi nedospela do toho štádia, aby som mohla čítať o problémoch dospelých žien, o problémoch matiek. Pamätám sa, že som bola nahnevaná, že práve v tejto knihe je Roman i Lenka a ja mám presne takto v jednom príbehu. Nemôžem povedať žeby sa mi nepáčila, ale nebavila ma. No to, že je od slovenskej autorky ma zaujalo.

Hodnotenie:


lion.

3. Ťažký týždeň

24. october 2014 at 15:16 | Dária |  II.A

Už keď som si myslela, že horší deň nemôže byť, prišla chvíľa, ktorá ma presvedčila o opaku. Všetko sa to začalo v pondelok, na ktorý som sa veľmi neučila, keďže sme mali návštevu. Nie, mne nevadí krik a tak, ale brat musel byť v mojej izbe a jeho prítomnosť mi vadila. Pretože on bol na notebooku a mňa to ťahalo tiež. Tým pádom som sa v nedeľu len pozrela do chémie a tým to pre mňa haslo. V pondelok hneď na biológii povedala: "Na začiatok si vyvoláme šiestich, ktorí prídu písať písomku." Hneď som začala panikáriť a čítala slovo za slovom. Našťastie skúšala piatich, pretože šiesty nebol prítomný, z toho štyri dievčatá a jedného chlapca a ja som medzi nimi nebola. Ešte som sa jej pýtala dokedy mám mať projekt z geografie a povedala do piatku, už vtedy som vedela, že som v keli. Na matematike sme na konci počítali jeden príklad a každý kto už mal vykrikoval výsledok, každý mal iní, Dominika ho rátala na dvakrát a ani raz dobre. Zuzka nahlásila výsledok tiež nie dobre. Konečne som sa dopracovala k výsledku, vykríknem: "x sa rovná 27?" A profesorka prikývne. Tak ma to potešilo a to už bola prestávka, tak som nemala domácu. Doma som sa najedla, mama povedala, že si ide ľahnúť. Ja som si pôvodne ľahnúť nechcela, ale rozprávala som sa s ňou a potom som sa zobudila až 17:37 a tak som začala panikáriť a nevedela čo skôr. Nakoniec som sa nič neučila a ani úlohy sme nemali. A od siedmej do ôsmej som robila ten projekt na geografiu.
V utorok som tŕpla kto dá akú päťminútovku, písomku alebo kto ma vyvolá, pretože som sa naozaj na nič neučila. Našťastie tento deň bol v pohode. Lenže na stredu som sa učila strašne dlho, čakal ma test z angličtiny, do toho naša krásna chémia a čakala som na poznámky z biológie, ktoré nám mal poslať spolužiak a ešte som sa ich musela učiť. Kedy ich dal na internet? 17:26, takže som si ich prepisovala cez mobil a nevedela som nejaké veci prečítať. Nepozerala som Chlapi neplačú, do toho som robila ten projekt z geografie a výsledok: príprava do školy- 15:00-20:13 bez prestávky (raz som sa najedla a inak len na wc). A aby nechýbalo, poškrabala som sa na ruke a štípalo ma to aj v noci.
Streda bola celkom v pohode a ani nás chemikárka neprekvapila päťminútovkou. Na angličtine sme písali zvláštny test. Nie z celej lekcie, ale len z ing/to/0 a ja som tomu akosi nepochopila, takže som bola zmierená s horšou známkou. Poobede sa to už upokojilo. Ale v noci ma prehnalo z arašidov.
Štvrtok bol celkom zvláštny, z angličtiny z testu som dostala trojku. Z fyziky za aktivitu som dostala jednotku, už tam mám tri jednotky. A aj z informatiky som dostala jednotku za programovanie/cvičenie. Poobedie bolo tiež v pohode.
Dnešok bol úplne iný. Namiesto matematiky sme mali občiansku. Na geografii som prezentovala ten projekt, dostala som za jedna. Na slovenčine bola výborná hláška: "Čo ste takí unavení?"- profesorka. "Meditovali sme."-my. "A s kým? Dúfam, že nie s Bur.!"- profesorka. A my sme išli do výbuchu smiechu, pretože mala pravdu. Potom sme namiesto voľnej hodiny (keďže nám, dievčatám odpadla telesná) mali umenie a kultúra a šli sme dievčatá domov. Chlapci mali ešte informatiku. A ja som mala zhony, pretože keď som si išla kúpiť lístok na vlak, tak som sa dozvedela, že mešká dve hodiny a pol. Takže som sa naštvala, pretože mi bola strašná zima a potom mi išiel až o druhej. Lenže som stretla Paťu (zo Septimy) a ona povedala, že ide autobus o 13:05, ale len že ku kostolu. Tak aj tak to bolo lepšie, pretože ja som myslela, že ak zastanem, tak zamrznem. Tak sme ši na autobus, našťastie sme ho stihli, pomedzi to sme sa rozprávali. A potom od kostola som šla pešo domov. Čo znamená, že som necvičila celý týždeň, ale dnes už musím.

Druháčka Dária/ lion.

Serienvergangenheit

19. october 2014 at 9:00 | lion. |  O mne

Každý z nás pozerá nejaké seriály, v tomto článku vám priblížim moju seriálovú minulosť. Ktorý seriál bol môj prvý? Ako ma zmenili? Aké seriály sledujem teraz? Čo na nich obdivujem? Ak to chceš vedieť, čítaj ďalej.

Nebudem tu spomínať kreslené seriály ako sú Včielka Mája či Winx. Pamätám sa, ako som v detstve Winx zbožňovala, mala som tam obľúbenú Bloom. Predstavovala som si, že ja som ona, tešila som sa kedy sa opäť budem môcť ponoriť do sveta týchto víl.
Začalo sa to komediálnym seriálom Susedia. Kde či už Lászlo, Ildikó, Fero či Zuza boli geniálni! TV Markíza
Môj skutočný prvý seriál som začala sledovať 18.02.2008 a bol to seriál Panelák. Pamätám sa, že som si myslela, že sú to skutočné príbehy. Vedela som, že Viki Raková (Agáta), Filip Tůma (Richard) i Mirka Partlová (Angie) sú skutoční, ale ako malé dieťa som ešte nechápala kto je herec čo je seriál. Mala som 10 rokov a bola som tretiačka. A verte či nie, bolo ťažké vydržať do 21:15 kým seriál začal. Mnohokrát som v polovici zaspala a neskôr si ho pozrela v repríze. Práve tu som pochopila, že môžem mať obľúbeného herca, ktorým sa stal Marián Miezga. Pamätám sa dokonca na paródiu vo WEBMASTER. Kto by bol povedal, že sa stane mojim najobľúbenejším seriálom a vydržím s ním 5 rokov a 2 mesiace? Neľutujem, že som ho začala pozerať, naučil ma veľmi veľa. Ten kto ho sledoval, tak si možno spomenie ako si Dušan s Patrikom robili napriek, keď potrepali pivo a potom keď ho jeden z nich otvoril, olial sa. Odvtedy mám fóbiu z otvárania plechoviek. Prešla som si naozaj viacerými obľúbencami medzi pármi: Milan a Angie, Dominika a Maslák, Agáta a Noro, Mirka a Vašo, Michal a Ivana, Dominika a Maslák, Milan a Angie, Michal a Ivana. Rovnako sa mi páčili Janko a Aďo, Miška či Gargamel. Sledovala som ho aj v archíve. Pre mňa bola najlepšia 8.séria. Teraz ho už nesledujem a nie som ochotná sa k nemu vrátiť. TV JOJ
Ďalším seriálom bola Ordinácia v ružovej záhrade. Mojej mame sa tento seriál veľmi páčil. Pamätám sa, ako Panelák kvôli nemu presunuli, pretože diváci to mali také divné. A tiež nebolo ľahké vydržať tak dlho hore. Aktívne som sledovala prvé tri série. Potom som dala prednosť Paneláku. Lenže, keď už sme mali DVD recorder, tak som jej šiestu sériu nahrávala a tú som videla celú. TV Markíza
Tretím seriálom bolo Ako som prežil. Skutočné príbehy v podaní hercov, najviac ma zasiahol ten čo bol v hlavnej úlohe Alexander Bárta a aj Peter Kočiš. TV JOJ
Seriál Keby bolo keby sa mi tiež páčil, ale momentálne si veľmi nepamätám o čom už bol. Viem, že tam hrali Zuzana Fialová, Ján Koleník, Roman Luknár, Diana Mórová, Marián Miezga. A viem, že sa mi druhá séria páčila viac, kde hrala i Monika Hilmerová či Betka Stanková. A pamätám sa aj, že v poslednom dieli bolo jedno slovíčko, hrešenie na k...a :D TV JOJ
Komediálny seriál Profesionáli som pozerala zo začiatku. Potom dlho, dlho nič až na 12.sériu som skončila. Boborovský bol aj tak najlepší! TV JOJ
Odsúdené som začala sledovať až od druhej série sem-tam tak aktívne až tretiu sériu, kde sa mi veľmi páčil Pavol Višňovský a na chvíľu sa stal mojim najobľúbenejším hercom. TV JOJ
Keď si spomeniem na seriál Nevinní, neviem čo mám k tomu napísať. Keď si predstavím ako som bola zaľúbená do Patrika a Kristíny. Ako som stále pozerala ich spoločnú noc, koľkokrát sa mi s nimi snívalo. Že bol na prvom mieste v obľúbenosti. Stále som pozerala posledný diel a hovorila, prečo to už skončilo? Nakoniec som ho prestala pozerať úplne. TV JOJ
Seriál Druhý dych som nepozerala od začiatku. Pozerala som ho asi od 40.tej časti a zapáčil sa mi. Tak som si cez youtube sledovala tie prvé epizódy a časom som dobehla zameškané. Potom som ho sledovala pravidelne a zamilovala som sa doň. Druhú sériu som si dávala nahrávať, ale keďže som mala strašne veľa rozpozeraných seriálov nedalo sa to stíhať. A ani ma akosi prvá epizóda nenadchla. Teraz si ju však pozerám vo videoarchíve, ale len tie časti kde sú Anna s Danielom a Michal so Zuzanou. TV Doma (TV Markíza)
Sama neviem ako som dokázala vydržať sledovať Dr.Ludsky a aj jeho pokračovanie Dr.Dokonalý. Keďže zďaleka ma vtedy ešte medicína nezaujímala ako teraz, vlastne vďaka tomuto seriálu ma medicína začala zaujímať. Ako som sa dokázala pozerať na Patológiu? Mojim najobľúbenejším dielom bol Boh spánku. Vtedy som pochopila, že aj ten najbezcitnejší človek dokáže mať strach. A v pokračovaní sa pamätám ako som ho sledovala v archíve a raz, keď tu bola sesternica K. sme pozerali akurát diel s tetovaním a to musím priznať, že bolo hnusné. TV JOJ
Celé odcudzovanie TV Markíza sa skončilo po začatí seriálu Horúca krv. Musím sem napísať, že som sa nevedela zmieriť s odchodom Alexandra Bártu z Paneláku do Markízy. Nenávidela som ich, ale bolo leto a tak mi to nedalo, a keď začali reklamy na tento seriál, povedala som si, že aj keď ich za to nenávidím si ho pozriem. Bolo potom zvláštne, pretože tento seriál patrí jeden k najpodarenejším od TV Markízy. Vedela som od začiatku, že to bola Zuza. Strašne sa mi páčil Ondrej Daniš. To ako sa Adam snažil o Zuzku, o Katku. Bol úžasný v oboch sériach, hoci v druhej som mala rada aj Lukáška. Prvá séria bola lepšia celkovo, ale čo sa vzťahu Zuza a Adam týka, vyhráva druhá séria. TV Markíza
Posledný seriál pred moji oficiálnym prestupom na inú televíziu bol seriál Pod povrchom. Predtým než začal som si v archíve seriálu Panelák obľúbila Doktora Fábryho a Kláriku. A tak som to kvôli Markovi Igondovi začala sledovať. Seriál sa mi páčil, nakoniec aj Viky a aj Zuzka. Uvedomila som si, aký život dokáže byť krutý. Že adoptované deti môžeme brať ako za vlastné. TV JOJ

Recenzia filmu: Záložný plán

18. october 2014 at 10:00 | lion. |  Recenzie
Slovenský názov: Záložný plán
Originálny názov: The Back-up Plan
Žáner: komédia, romantický
Dĺžka: 106 minút
Rok: 2010
Režisér: Alan Poul
Herecké obsadenie: Jennifer Lopez, Alex O`Loughlin
Jazyk: slovenský
Prístupnosť: 15+









Pamätám sa, že kedysi dávno, približne pred dvoma rokmi šiel tento film na Markíze. Nepozerala som sa naň, pretože reklama mi prišla hlúpa. Lenže v lete som opäť zahliadla rovnakú reklamu a povedala som: Zase? Nepozerala som sa naň, ale na druhý deň, viem, že bola nedeľa ho opakovali. Šla som si umyť zuby, obliecť sa, keď som sa do toho zapozerala. A neľutujem. Aj keď bolo odzačiatku jasné, že skončia spolu, vývin tohto vzťahu sa mi páčil. Hoci ma tiež začiatok odpudil tými slovami (ženské a mužské pohlavné orgány), nakoniec som pri ňom plakala. Príbeh ženy, ktorá nenašla toho pravého, a tak sa rozhodla mať dieťa. Šla na umelé oplodnenie a presne vten deň nájde muža, do ktorého sa neskôr zamiluje. Ich prvé stretnutie nebolo náhodné, kde narazili do seba na ulici alebo sa stretli v kaviarni či v reštaurácii. Ich prvé stretnutie bolo v taxíku. A naučila som sa, že minca prináša šťastie len ak je otočená hlavou. Celý ten dej bol celkom rýchly. Určite sa veľa nasmejete ak si to pozriete. Ja som mala čo robiť, aby som sa mohla nadýchnuť a pokračovať v sledovaní. Niekedy som mala až od toľkého smiechu slzy na krajíčku. Neuveriteľne som sa smiala pri tom pôrode a ešte viac na svadbe, kde písala Zoe sms. A nakoniec, keď som sa rozplakala, čo vytiahol tú mincu.

lion.

MENŠIA REKONŠTRUKCIA BLOGU

12. october 2014 at 14:40 | lion. |  Blog

Pri príležitosti prvého výročia blogu som sa rozhodla pre MENŠIU rekonštrukciu.
Trvala od 26.09.2014-12.10.2014

Čo sa zmenilo:
-upravila som gramatické chyby v článkoch od jeho založenia
-videá, ktoré nešli som vymenila
-zmenila som písmo (Times New Roman, 14px)
-na stránku sú dva články
-
články v rubrike Búrlivé vínouzavreté (pretože to nikto nekomentoval)
-založila som facebook blogu
-Zápisky mesiaca budú pridané vždy v poslednom dni mesiaca (28.2,30.,31.) v poslednej minúte pridávania (18:59)

lion.

2. Ako to chodí

11. october 2014 at 8:45 | Dária |  II.A
Takto pred rokom ma trápili zlé známky, blížiace sa imatrikulácie a hľadanie blízkych osôb v mojej triede. Tento rok začal celkom v pohode, nemôžem si sťažovať. Napriek zabíjackemu rozvrhu sa to dá zvládnuť a hoci sú dni, kedy naozaj nič nestíham, v konečnom dôsledku stíham. V škole sa nám začali akési testy, previerky i skúšania a ja okrem informatiky, umenia a kultúry, etickej výchovy a telesnej a športovej výchovy mám už z každého predmetu známku. Najhoršiu mám zatiaľ trojku, ak nerátam 33,33% z matematiky zo vstupného testu.
Asi sa pýtate, čo má spoločné Divadlo Jonáša Záborského so školou. Tento pondelok to bola celoškolská akcia. Hrali muzikál Pokrvní bratia, a keďže som mala tú česť už v deviatom ročníku ísť do divadla, len v novej budove, páčilo sa mi to. A ja neviem čo je s mojimi hormónmi lásky, ale opäť som sa stihla do jedného z hercov čo? buchnúť. A ak by vás to zaujímalo na fotke je naša profesorka matematiky a aj profesorka biológie/geografie. Neviem možno je tam aj Ška.
Utorok bol celkom zvláštny, pretože keď som na zástup pozerala ešte v piatok, bolo tam, že chlapcom odpadáva telesná. A ešte dobre, že som sa tam pozrela aj v utorok ráno, pretože tam stálo, že namiesto literatúry máme dejepis. Ale ani ten sme nemali, pretože akosi ten kto píše zástup si nevšimol, že štvrtáci majú s ním občiansku náuku. A tak nakoniec si nás zobral profesor informatiky a mali sme voľnú hodinu, pretože on si musel pre prvákov (bože, fakt už prešiel rok?) niečo prichystať. A ešte ráno na geografii som sa po dlhšom premýšľaní sama od seba dozvedela, že som týždenníčka.
V stredu sme písali písomku z biológie, na ktorú som sa učila už v nedeľu a samozrejme, že som čosi pozabúdala, skomolila, takže som vážne zvedavá čo z toho budem mať. Na druhej hodine sme boli v labáku a pozorovali šupinu motýľa (naša skupina). Na chémii sme tiež boli v labáku a potom ma trafil skoro šľak, keď povedala, že na budúcu hodinu máme mať protokol (a budúca hodina bola vo štvrtok). Nakoniec sme ju ukecali a nechala nám to do pondelka. Z dejepisu som dostala trojku z písomky a mne je asi tak dejepis ukradnutý ako chémia. Ešte sme mali triednickú hodinu, po ktorej som behom šla na autobus o 14:00, pri tom sme skončili o 13:54. Stihla som!
Vo štvrtok sme mali len 5 hodín! Sláva, konečne nejaký nomálny zástup. A na občianskej som sa prihlásila odpovedať, pretože melancholik, cholerik, introvert je strašne ľahké a získala som jednotku. Z chémie som dostala tiež jednotku z písomky, ale aj tak mi už nepomôže k tým trom trojkám.
No a v piatok sme nemali matiku, ale namiesto toho občiansku, hoci by som bola radšej za odpadnutie hodiny, aby som si mohla dlhšie pospať. Aj keď som si pospala dlhšie, pretože som išla autom. Na občianskej skúšal naše IQ (nie nerobili sme testy na čísla, len tak či sme inteligentní alebo nie). Hoci ja by som veľmi chcela vedieť svoje IQ. A hoci som chcela ísť maturovať z umenia a kultúry, každou hodinou sa presviedčam, že to nebude možné, pretože ak nemáme voľnú hodinu, tak sa rozprávame a ak sa nerozprávame, ideme von.
Nakoniec by som už len chcela napísať, že viem z akých predmetov pôjdem maturovať. A aspoň budem mať budúci rok pokoj a nebudem riešiť túto dilemu. A ešte som zabudla, že 28. a 29. máme riaditeľské voľno.


Druháčka Dária/ lion.

80 Fakten über die Vergangenheit

5. october 2014 at 9:07 | lion. |  O mne

Včera som sem pridala článok o faktoch do budúcnosti a večer ma napadlo, že by tu mohli byť fakty o minulosti. Je ich o polovicu viac a bolo by ich určite ešte viac, ale boli by to samé somariny. Možno ešte takýto článok napíšem. Vo všetkom mi pomáhali moje spomienky a je neuveriteľné koľko si toho môže človek pamätať a samozrejme ďalšie materiály. Prajem príjemné čítanie.


1. Narodila som sa 29.09.1997 o 12:20
2. To, že mám nejaký zdravotný problém sa rodičia dozvedeli až po pár mesiacoch, keď si ma začali všímať
3. Začala som chodiť, keď som mala rok a pol
4. Rozprávať som začala veľmi neskoro, rodičia so mnou chodili buď k psychologičke / logopedičke a tá im povedala: "Nebojte sa, ešte budete prosiť, aby bola ticho." Mama mi teraz vraví, že mala pravdu :D
5. V škôlke som mala spolužiačku (vážne sa to tak nazýva? :D ), ktorá mi robila zle a ja som ju za to nenávidela
6. Pamätám sa, ako som čakala na mamu, kým po mňa príde do škôlky, bolo to akurát, keď ostatné deti išli spať
7. V škôlke som spadla zo schodov
8. Pamätám sa, ako sme mali skrinky v škôlke, kde sme mali topánky a boli tam nálepky ako vláčik. Raz, keď po mňa prišli obaja rodičia som im hovorila, že mám kamaráta/kamarátku, ktorý/á má skrinku takto: a s rukou som prešla dopredu a dozadu. Vtedy som sa od tatika dozvedela, že sa tomu hovorí: oproti :D
9. Priznanie k trapasu: V škôlke sme išli vonku na dvor, takže sme tam boli. Lenže ja som potrebovala ísť na veľkú potrebu, a tak som šla. Pamätám sa, že dvierka boli zelenkavé. Lenže potom mi to nešlo spláchnuť a tak som ušla. Potom, keď som počas dňa šla opäť na WC, šla som o kúsok ďalej. Vtom kde som bola predtým ja, bolo jedno dievča a to, to povedalo učiteľke. Potom pri obede, kde som jedla paradajkovú polievku sa ma na to učiteľka pýtala či som to nebola náhodou ja, čudne som sa na ňu pozrela a pokývala hlavou, že nie :D
10. V poslednom ročníku v škôlke som si našla kamarátku a zhodou okolností to bola Rómka. Pamätám sa ako sme viedli našu triedu obe na obed.
11. Už v škôlke som absolvovala plavecký kurz a hneď v prvý rok som sa stala najlepšou plavkyňou, dostala som takú akoby medailu, na ktorej bol Nemo.
12. Na plaveckom kurze nás špliechali a ten kto sa utrel šiel do skupiny neplavcov, ja som vtedy patrila tuším k delfínom a mala som oranžové dvojdielne plavky
13. Bola som v triedach: I.B, II. trieda, III.B, IV.B, V.B, VI.B, VII.B, VIII.B, IX.B
14. Od prvej triedy som chodila na ZUŠ na výtvarný odbor
15. V druhej triede som mala byť týždenníčka a mohla som si vybrať s kým chcem byť, všetci sa hlásili, dokonca aj moja spolu sediaca Karolína a ja som si aj napriek tomu vybrala Alexa, môjho ešte vtedy najlepšieho kamaráta
16. Priznanie k trapasu: Buď v prvej alebo v druhej triede som si počas hodili prdla a nepriznala som sa, ani keď to Timea bola povedať učiteľke
17. Pamätám sa, ako mi Alex blahoželal na narodeniny
18. Pamätám sa vďaka fotke, ako bol v kočíku, s ktorým som sa hrávala, v rukách držal fľašu šampanského (zavreté)
19. Pamätám sa, ako sme s Alexom našli žabu a Alex ju prešiel so skateboardom a zo žaby vyšlo všetko vnútro, potom to Alex vytiahol u nás pri obede
20. Pamätám sa, ako sme s bratom jedli melón pri bráne na bielom stole
21. Pamätám sa, ako som sa na stole pod orechom hrala s babkou na školu
22. Pamätám sa, ako som prišla po Alexa, že ideme von a on si akurát naťahoval pančuchy pred televízorom :D
23. Pamätám sa, ako si Alex postavil iglu na ich dvore a môj brat im pomáhal (Alexovi a jeho sestre Nikole)
24. Pamätám sa, ako bol Alex sám doma zamknutý a ja som prišla poňho či nejde von, otvoril okno v kuchyni, najprv hodil šľapky a potom vyskočil aj on z okna
25. Pamätám sa, ako sme prišli za Alexom kvôli domácej úlohe z matematiky, pretože ju nevedela ani moja mama
26. Pamätám sa, ako sme cestovali k babke na druhý koniec republiky a prišli sme tam v noci, potom sme v noci ešte obracali naspäť
27. Od druhého ročníka som navštevovala krúžok nemeckého jazyka
28. V posledný deň druhého ročníka, keď sa moji spolužiaci dozvedeli, že odchádzam Karolína (druhá) povedala: "Ja ťa nikam nepustím, priviažem ťa o stoličku!"
29. Presťahovali sme sa na východné Slovensko
30. V prvý deň, keď ostatní dostávali zošity šla som po kôpku aj ja a môj triedny: "Ty si tu nebola minulý rok." "Nie." "Tak choď si sadnúť na miesto."
31. Prvého koho som bližšie spoznala v mojej novej triede bola Saša
32. Už v tretej triede som sa skamarátila so Samom N. a sedeli sme spolu
33. Už v treťom ročníku na polroka som mala dvojku z matematiky na vysvedčení, na konci som si to ešte vytiahla na jednotku
34. Na pokec som sa dostala ako 9-ročná
35. Prihlásila som sa na mojpsik.sk
36. Pamätám sa, ako som vo štvrtej triede dostala 4 z matematiky
37. So sesternicou K. som chodila každé poobedia vonku
38. Od štvrtého ročníka mám stále na vysvedčení dvojku z matematiky
39. Získala som 3.miesto v okresnom kole výtvarnej súťaže
40. V piatej triede si nás rozdelili do štyroch tried a nás so Samom rozdelili, ale Samo požiadal o preradenie a potom sme boli zase spolu, dovtedy som sedela s Dominikou
41. Mame som povedala: "Vieš prečo som, keď som bola malá plakala 8 hodín vkuse?" "Prečo?" "Pretože som mala na sebe ružové oblečenie."
42. Stala som sa fanúšičkou INE KAFE
43. V šiestej triede som mala na polroka trojku z matematiky, dvojku z fyziky a dvojku z dejepisu, na konci školského roka som to opravila na 2,1,1
44. Získala som 3.miesto v školskom kole nemeckej olympiády
45. V siedmej triede som bola v škole v prírode, kde som tancovala so Samom, Ferom a M., do ktorého som sa zamilovala
46. V siedmej triede som si zničila priateľstvo so Samom
47. V siedmom ročníku som mala na polroka dvojku z MAT, FYZ, DEJ a na konci som si opravila FYZ
48. Pred ôsmou triedou som si vytvorila svoj prvý blog s mojou vtedy net kamarátku Dankou, a tam som po krátkom čase začala písať príbehy
49. Získala som silné priateľstvo s Naty, ktoré mi dokázalo, že net priateľstvo neexistuje
50. Spoznala som Kristy, ktorá je teraz moja BFF
51. V ôsmej triede som sedela s novou spolužiačkou Gabriellou na prosbu triedneho
52. Stala som sa fanúšičkou Zoči Voči
53. V ôsmom ročníku som mala na polroka dvojku z MAT, BIO, DEJ a na konci som si opravila DEJ a pokazila CHE na dvojku
54. V deviatej triede som naďalej sedela s Gabriellou
55. V deviatej triede som sa takmer neučila a preto som sa viac zameriavala na matematiku ako slovenský jazyk
56. Rok 2012 bol mojim najhorším rokom v živote
57. Stala som sa fanúšičkou Búrlivého vína a definitívne sa zaľúbila do Juraja Loja
58. Testovanie 9 som mala MAT-75% a SJL-76%
59. Prijímacie konanie som spravila na MAT- 19/20 bodov, SJL-19/20 bodov
60. Spravila som skúšky v ZUŠ na jednotku
61. Vôbec som sa neučila na písomku z FYZ (raz som si to prečítala) a mala som plný počet bodov a jednotku s hviezdičkou
62. Prestala som odcudzovať spolužiačku Kiku a považovala som ju za moju kamarátku
63. V deviatom ročníku som mala na polroka dvojky zo SJL, MAT, CHE a na konci sa k tomu pridal ANJ
64. Od tretej triedy mi bol triednym učiteľom jeden a ten istý učiteľ
65. Definitívne som odišla z mojpsik.sk
66. Začala som sa učiť španielčinu
67. Nastúpila som na gymnázium
68. Získala som novú triedu, kde sme z našej bývalej školy zo štyroch tried šestnásti
69. Začínali sa mi hromadiť zlé známky
70. Uvedomila som si ako veľmi milujem nemčinu
72. Prežila som imatrikulácie (Sme ako ZOMBIE, sme mŕtvi, neživí)
73. Zažila som najlepší rok v mojom živote, rok 2013
74. Na polročnom výpise známok som mala dve trojky (BIO, CHE)
75. Našla som si kamarátko-spolužiačku Dominiku
76. V prvom ročníku na gymnáziu som si zlepšila na vysvedčení BIO, CHE na dvojky a pohoršila si MAT na trojku
77. Zažila som najlepšie leto 2014
78. Nastúpila som do druhého ročníka, sedím sama a veľkou oporou mi je Dominika
79. Som zaľúbená do môjho spolužiaka a aj do druhého, lenže do toho menej
80. V škole sa mi zatiaľ celkom darí

Páčili sa Vám viac fakty o minulosti alebo o budúcnosti?

lion.

Martin a Nina konečne spolu

4. october 2014 at 12:39 | lion. |  Búrlivé víno
314.diel- Nina a Martin sa milujú.
Martin a Nina ležia v posteli. "Vieš koľkokrát som túžil, že budeme opäť spolu?" "Naozaj?"-Nina. "Je to krásne." "Myslíš, že to čo robíme je správne?"-Nina. "Neveríš mi?" "Neviem ani či môžem veriť sama sebe."-Nina. "Chápem. Chápem, že mi neveríš, ale ja ti sľubujem, že už ťa nikdy nesklamem." "Martin ublížili sme si."-Nina vstáva. "Nie, nie Ninka ja som ti ublížil. A ak nám dáš čas, tak ti dokážem, že nikoho neľúbim tak ako teba. Vždy, keď som na teba myslel alebo mi ťa niečo pripomenulo, alebo keď som ťa uvidel s Erikom, tak som to vedel. Nechcel som si pripustiť, že som urobil chybu, že som sa zle rozhodol. Chcem, aby si bola šťastná." Martin pohladí Ninu po vlasoch. "Ľúbim ťa." "Nehovor mi, že nemáš žiadne pochybnosti, že si zabudol na všetko čo sa medzi nami stalo." -Nina. "Ale mám, mám pochybnosti. Ale o tom, že ťa ľúbim nepochybujem." Nina prikývla, sklonila hlavu. "Ľúbim ťa." "Aj ja teba, ale ja sa bojím, že je to zase len nejaká slepá ulička."-Nina. "Som presvedčený, že nie je."
Nina chytí Martina za ruku. "Ja ti chcem veriť."-Nina. "Vieš koľkokrát som si zakazoval snívať o tom, že budeme znova spolu? Pretože už som nemal na to právo, opustil som ťa, vedel som, že som urobil chybu, ale už sa to nedalo vrátiť späť. Viem, že bude veľmi ťažké presvedčiť ťa o svojej láske, ale ja to urobím, urobím to, pretože viem, že sme si súdení. A nech sa mi do cesty postaví čokoľvek alebo ktokoľvek ja ťa o tom presvedčím, pretože ťa ľúbim."
Martin spí, Nina sa naňho pozerá.
Martin sa pozerá na spiacu Ninu. Nina sa preberie: "Koľko je hodín?" "To je jedno, chcem aby táto chvíľa trvala večne." "Ježiš Mária, vstávaj zaspali sme."-Nina. "Počkaj, počkaj. Neponáhľaj sa." "Ale veď musíme ísť do práce."-Nina. "My jediné čo musíme je byť spolu." "Ale nemôžeme len tak neohlásene neprísť do práce."-Nina. "Ale môžeme, ja som zavolal dnes na oddelenie mám dnes dovolenku. Som tu len pre teba. Zavolaj Petrovi alebo Slávovi. Povedz, že potrebuješ voľno. Prosím, prosím, prosím." "Martin, ale čo si mám vymyslieť?" -Nina. "To je jedno, povedz, že ťa bolí hrdlo. Zavolaj." Nina pokrúti hlavou. Martin jej vezme mobil z rúk. "Čo robíš?" "Zavolám im." "Martin." "Zavolám ja." "Ty si blázon." "Zvoní to." Martin podáva Nine mobil naspäť.
"Klamala som ako školáčka, vlastne ani ako školáčka som nevedela klamať, tak som radšej nechodila za školu."-Nina. "Ty si tak krásna, keď sa červenáš." "Hej." "Hej." "Vieš čo, radšej si vypnem telefón, aby ma nikto nerušil." -Nina. "Aj keby nás chcel niekto vyrušovať, my sa nedáme." "Hej." Martin šteklí Ninu. "Prestaň ma štekliť, prosím." Nina sa smeje. Niekto zvoní. "Počkaj, počkaj."-Nina. "To bolo u susedov." "Počkaj Martin, počkaj. Ježiši Kriste, ja som zabudla na to, že som povedala dedkovi nech mi príde opraviť práčku."-Nina. "Nie." Martin sa zakryje pod paplón. "Musíš sa schovať."-Nina. "Tak hádam dedko Zoli pre dýcha to, že sme spolu." "Nie, ne pre dýcha ja nechcem, aby to vedeli. Martin musíš sa schovať, no tak rýchlo. Utekaj prosím ťa do kúpeľne."-Nina. "Do kúpeľne?" "Zmizni, rýchlo."-Nina.
Martin vyjde z kúpeľne, ukazuje drevenú poličku. "Ty čo si?" "Ja som sa naozaj len oprel." Nina sa smeje. "To bolo o chlp." Martin pobozká Ninu. "Ja ju primontujem."
Mala som seriálový záchvat.

40 Fakten über die Zukunft

4. october 2014 at 10:07 | lion. |  O mne
Kedysi dávnejšie ma napadlo napísať sem fakty, v hlave sa mi kopili a kopili až teraz, keď som ich písala som takmer na všetko zabudla. Sú to viac-menej chcela by som, preto je to taká vysnívaná budúcnosť menej reálna. Mám problém s faktami o mne, preto už dlhšie žiadne nepribudli. Preto prajem príjemné čítanie a možno aj pobavenie. Pre budúcnosť si budem ešte takéto fakty písať a možno onedlho tu bude ďalší článok.


1. Chcela by som ešte raz mať na vysvedčení: prospela s vyznamenaním (aspoň jeden polrok)
2. Chcela by som, aby sa môj zdravotný problém dostal na takú úroveň, aby mi dovoľoval robiť veci, ktoré teraz neviem
3. Keby mohla byť maturita z akéhokoľvek predmetu, vyberám si: umenie a kultúra, nemecký jazyk+ slovenský jazyk a literatúra, anglický jazyk (povinné)
4. Chcela by som úspešne zmaturovať a byť prijatá na moju vysnívanú vysokú školu
5. Počas študovania na vysokej škole, by som si chcela spraviť jazykovú školu z nemeckého a španielskeho jazyka (a tým získať certifikát)
6. Po vyštudovaní vysokej školy by som sa chcela zamestnať v tej oblasti a priniesť na Slovensko niečo nové
7. Naďalej sa chcem venovať písaniu príbehov a možno vydávať knihy, stať sa vo voľnom čase spisovateľkou
8. Chcela by som sa stretnúť s Kristy a podať si ruky
9. Chcela by som sa stretnúť s mojimi priateľmi z internetu a aj blogermi
10. Chcela by som sa stretnúť ešte raz ako celá trieda zo základnej školy (aj s triednym učiteľom)
11. Chcela by som sa stretávať s mojimi spolužiakmi z gymnázia
12. Chcela by som sa stretnúť s Jurajom Lojom a jeho rodinou
13. Chcela by som si nájsť priateľa, ktorý by ma miloval, mi dôveroval a bol verný
14. Neviem či sa chcem aj vydať
15. Chcela by som mať dve deti- chlapec, dievča (Levoslav, Diana) (nech sú zdravé)
16.Ak by som mala dvoch chlapcov, volali by sa: Levoslav, Tobias
17. Ak by som mala dve dievčatá, volali by sa: Diana, Dália
18. Rátam s možnosťou, že pre môj zdravotný problém nebudem mať deti, a v tom prípade si chcem dieťa adoptovať z detského domova (najlepšie chlapca)
19. Tiež rátam s možnosťou, že by som mala aj tri deti, v tom prípade ak by to bol chlapec volal by sa buď Martin alebo Juraj, alebo Lucas, a ak by to bolo dievča, tak Barbara (Baška)
20. Chcela by som bývať v dome s bazénom, záhradou a garážou
21. Ak by som mala auto, chcela by som BMW x5 s automatickou prevodovkou
22. Chcela by som vlastniť psa
23. Vo svojom voľnom čase by som sa chcela venovať canisterapii
24. Chcela by som si adoptovať psa z útulku
25. Chcela by som, aby moje deti videli seriály: Búrlivé víno a pustila by som im aj Bol raz jeden život, filmy: Ako vytrhnúť veľrybe stoličku, Ako dostať tatínka do polepšovne, Zachráňte Williho (hlavne 2) a tak ďalej
26. Chcem, aby moje deti vedeli, že som mala blog
27. Chcem, aby moje deti mali to najlepšie vzdelanie, mali dobré známky a chcela by som, aby aspoň jedno študovalo na osemročnom gymnáziu
28. Chcem, aby si moje deti vybrali povolanie a strednú školu, akú chcú
29.Chcem, aby si moje deti zariadili izbu ako chcú
30. Chcem, aby moje deti šli k moru
31. Chcem sa stretávať naďalej s mojim bratom, aby ho moje deti spoznali, chodili k nemu na návštevu a ak by aj on mal nejaké deti, aby so svojimi sesternicami a bratrancami vychádzali čo najlepšie, aby bol môj brat šťastný
32. Chcem, aby moji rodičia žili šťastne a spokojne, aby boli na tomto svete ešte dlho, a aby boli na seba pyšní, za to čo dokázali
33. Chcem, aby sa moje deti stretávali s mojimi rodičmi najviac ako to len pôjde
34. Chcem, aby sa moje deti spoznali s mojou sesternicou K. a navštevovali ju
35. Chcem tráviť s mojou rodinou čo najviac času a užívať si každú jednu sekundu s nimi
36. Keď zostarnem chcem, aby sa so mnou moje deti stretávali (aj so svojimi deťmi)
37. Chcem spomínať v starobe s mojim priateľom na naše najkrajšie časy
38. Chcem, aby moje deti boli hrdé na to, čo som dokázala
39. Chcela by som sa dožiť veku 70+
40. Chcela by som byť spopolnená a pochovaná v blízkosti Modry (vinohradov, najlepšie pri kameni ELESKO)

Aké sú vaše fakty do budúcnosti?

lion.

Ako hodnotím knihy/filmy

3. october 2014 at 16:50 | lion. |  Recenzie

Keď som začínala nachádzať na blogoch články s recenziami buď na knihy, ktoré prečítali alebo na filmy, ktoré videli, povedala som si, že by som mohla začať také články písať aj ja. Keďže som v takýchto článkoch ešte začiatočník a dávam tam viac-menej len môj názor, napíšem sem článok ako ich hodnotím ja.

Knihy
Najvyšší počet hviezdičiek: 5
Ako hodnotím: jednu hviezdičku dostane kniha už len tým, že som si ju kúpila. Pretože som naozaj výberavá. A hlavne odkedy patrím do Martinus klubu.
Ďalšie hviezdičky dávam podľa toho či sa mi dej páčil, mená postáv, charaktery a celkovo či sa mi to páčilo.
Plný počet hviezdičiek dávam len knihám, ktoré ma neuveriteľne zaujali či už dejom alebo aj témou.
V poslednom čase čítam len knihy so smutným dejom a tak mi to vyhovuje.


Filmy
Najvyšší počet hviezdičiek: 5
Ako hodnotím: jednu hviezdičku dávam za to, že som si film pozrela.
Ďalšie hviezdičky dávam za žáner, dej, charaktery, postavy, hercov a celkovo či ma príbeh nadchol/dojal.
Plný počet hviezdičiek dávam len filmom, ktoré ma viac-menej citovo zasiahli. Nie ani tak správaním sa postáv, ale dejom a najmä dialógmi.



lion.